ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

NuridsányÉvaSK

 

dva percentá

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Kánon Starej zmluvy (1. časť)

autor: Csobády Beáta 2016-01-05

 

Kánon Starej zmluvy (1. časť)

     

     Od Adama po Mojžiša sa Božie slovo odovzdávalo z generácie na generáciu ústnou formou. Živá pamäť starozákonného spoločenstva spásy bola napísaná patriarchami, kráľmi, prorokmi, kňazmi, vzdelancami. Oni porozumeli význam živej tradície bez ktorej nie je možné dokonalé chápanie Božích slov. Zbierka svätých kníh má rôzne názvy: Božie slovo, Sväté Písmo, Písmo. Najviac sa používajú ako Biblia. Od proroka Jeremiáša vychádza rozdelenie Biblie na Starý a Nový zákon. Dal do protikladu Nový zákon (novú zmluvu Boha s ľuďmi) a Starý zákon, ktorý porušil starý Izrael. 

 
     V starozákonnom spoločenstve spásy sa sväté knihy rozdelovali do troch skupín: Zákon, Proroci a Spisy. Scholastická tradícia mala štyri skupiny: zákonodarné, historické, poučné a prorocké.
 
     Zákonodarné knihy Starého zákona sa volajú knihy, v ktorých sú zákony Bohom zjavenom náboženstve prostredníctvom Mojžiša. Jeho knihy majú názov: Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri a Deuteronomium. Starý zákon je prvá časť kresťanskej Biblie. Knihy boli písané v priebehu prvého tisícročia pred Kristom. Pochádzajú z rôznych geografických oblastí, písali ich vysoko vzdelaní ľudia, ale aj chudobní z rôzličných kultúr. 
 
     Kánonické knihy Starého zákona sú Cirkvou uznané starozákonné spisy, správne učenie o viere a morálke. /1/ Grécky pojem kánon značí mierku, pravidlo. V kontexte Starej zmluvy je to zbierka kníh, ktorá má hlavné miesto v spoločenstve veriacich. Dejiny biblického kánonu sú dosť nejasné. Septuaginta (grécky kánon) nie je zhodný s hebrejským kánonom. Prvá nezhoda je v delení kníh. /2/ Knihy sú zoskupené na tri časti: historické, poetické a prorocké. Druhý rozdiel je v počte kníh. Problém kánonu sa spája s problémom inšpirácie Písma Svätého. Podľa reformačného pravidla Sola Scriptura je Písmo sväté jediným prameňom viery a života. Biblia obsahuje Božie slovo, a preto je to inšpirovaná kniha. Biblické spisy vznikli vnuknutím Ducha svätého. Každý kresťan sa stotožňuje s tým, že v Biblii je slovo Božie a je inšpirovaná kniha. Sčasti prešla táto teória o inšpirácii aj do Novej zmluvy. Cirkevní otcovia sa väčšinou prikláňali k masívnejším predstavám o inšpirácii. Luther pomenúva svätopiscov za neomylných učiteľov, ale List Jakubov nazýva slamenou epištolou. Teológovia luteránskej ortodoxie vyhotovili učenie o doslovnej inšpirácie Biblie. Učenie hovorí o tom, že Duch Svätý priamo pôsobil na svätopiscov a nemohli sa dopustiť chýb. Za doslovne inšpirovaný bol považovaný hebrejský text Starej zmluvy a grécky text Novej zmluvy. Veriť vo verbálnej inšpirácii znamená pokladať Bibliu za neomylnú aj v oblasti astronómie, zemepisu, dejepisu, biológie. /3/
 
     „Nie písmená a slová oživujú človeka a vedú ho k viere, ale Duch, ktorý vanie z Písma. Biblia sa vtedy stáva slovom Božím pre nás, ak nám Pán Boh daruje svojho Ducha.  V tomto zmysle hovoríme o duchovnej inšpirácii Biblie.” /4/
 
     Jozef Flavius bol prvý, ktorý napísal zoznam kánonických kníh Starého Zákona v diele Proti Appiónovi. Píše: „Ku knihám, napísaným do Artaxerxa Longimana... nie je možné nič pridať a ani odobrať. Týchto kníh je: 5 kníh Zákona, 13 kníh prorokov a 4 knihy svätých piesní a učenia.“ /5/
 
     Mojžiš napísal päť kníh. Obsahujú zákony a historické tradície od vzniku ľudského pokolenia až po jeho smrť. Zahŕňa približne 3000 rokov. Od smrti Mojžiša proroci písali udalosti v trinástich knihách. Ďalšie štyri knihy obsahujú hymny k Bohu a každodenný život.
Kritériá kánonicity podľa Bándyho /6/:
- inšpirácia a časová ohraničenosť medzi dobou Mojžiša a Artaxerxesa (vládol medzi 464-424 pr. Kr.),
- oddelenosť od profánnej literatúry,
- obmedzenosť počtu,
- nedotknuteľnosť znenia.
 
     Josephus bol prvý, ktorý hovorí o rozdieloch medzi kánonickými a nekánonickými spismi. Kánon Starej zmluvy bol uzákonený medzi rokmi 100 pr. Kr. a 100 po Kr. Štruktúra kníh sa presadila ako kánon vtedy, keď sa uplatnil farizeizmus (70-132). 
 

/1/ Porov. SNIGIREV P. R.: Sväté Písmo Starého Zákona I. Pulib, 2010.  89 s. ISBN 978-80-555-0132-1

/2/ Porov. MÁLIK P.: Základné fakty o kánone a zachovaní Starej zmluvy. http://www.milost.sk/logos/clanok/zakladne-fakty-o-kanone-a-zachovani-starej-zmluvy (8.12.2015)

/3/ Porov. BÁNDY J.: Úvod do starej zmluvy. Univerzita Komenského v Bratislave. 2004. 168 s. ISBN 80-223-1885-X

/4/ BÁNDY J.: Úvod do starej zmluvy. Univerzita Komenského v Bratislave. 2004. 168 s. ISBN 80-223-1885-X

/5/ SNIGIREV P. R.: Sväté Písmo Starého Zákona I. Pulib, 2010.  89 s. ISBN 978-80-555-0132-1

/6/ Porov. BÁNDY J.: Úvod do starej zmluvy. Univerzita Komenského v Bratislave. 2004. 168 s. ISBN 80-223-1885-X