ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

Sándy

 

BabamasszázsSK

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Kánon Starej zmluvy (2. časť)

autor: Csobády Beáta 2016-01-18

 

Kánon Starej zmluvy (2. časť)

     

Súčasné výskumy hovoria o poradí kníh Septuaginte usporiadaných podľa troch dimenzií času: minulosť (zákon a dejiny), prítomnosť (vyučujúce knihy) a budúcnosť (prorocké knihy). Vulgata zahŕňa aj také knihy, ktoré chýbajú v hebrejskom kánone. 

Vulgata roztriedí knihy takto:
- historiae: ako v protestantských Bibliách; Tobit a Judit, Ezd a Neh sú pod názvom 1 a 2Ezd,
- didactici: ako v protestantských Bibliách; Múdrosť, Sírach,
- prophetici: ako v protestantských Bibliách; Báruch,
- libri historici novissimi: 1 a 2Makk, Modlitba Manasseova, 3 a 4Ezd.
 
Od čias Hieronyma sa v cirkvi rozlišovali knihy kánonické a deuterokánonické. Deuterokánonické sú tie, ktoré chýbajú v hebrejskom kánone. V protestanských cirkvách sú označené ako apokryfné (od čias Karlstadta a Luthera). 
V protestanských Bibliách starozmluvný zákon je rozdelený nasledovne:
- historické knihy: Päť kníh Mojžišových, Józua, Kniha sudcov, Rút, Prvá kniha Samuelova, Druhá kniha Samuelova, Prvá kniha kráľov, Druhá kniha kráľov, Prvá kniha kronická, Druhá kniha kronická, Ezdráš, Nehemiáš, Ester,
- vyučujúce knihy: Jób, Žalmy, Príslovia, Kazateľ, Veľpieseň,
- prorocké knihy: Izaiáš, Jeremiáš, Žalospevy, Ezechiel, Daniel, Ozeáš, Jóel, Ámos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Náhum, Abakuk, Sofoniáš, Aggeus, Zachariáš, Malachiáš. /1/
 
V 1. až 3. storočí po Kr. otcovia citujú z nekánonických kníh Starého zákona a pomenúvajú ich Písmom. Napríklad: Cyprián Kartágenský, Kliment Rímsky, Polykarp Smyrnský, Irinej Lyonský, Kliment Alexandrijský, Hippolit Rímsky, Dionýz Alexandrijský. Citovali aj apokryfickú knihu Enocha v liste Barnabáša. Meliton Sardský v zozname kánonických kníh nepíše knihy Nehemiáš a Ester.
Origenes hovorí o tom, že nekánonické knihy sú adekvátne pre vzdelanie katechumenov. Aj on cituje z nich a označuje ich ako Písmo. 
Sv. Cyril Jeruzalemský v štvrtom poučení katechumenom pomenúva Božským Písmom všetky kánonické knihy, ku knihe proroka Jeremiáša pridáva aj jeho List a knihu proroka Barucha.
 
Svätý Gregor Bohoslov vyradí z počtu „verných kníh“ (dôveryhodných, hodnoverných) knihu proroka Barucha, List Jeremiášov a knihu Ester. 
 
Svätý Epifán Cyperský ako o Bohom inšpirovaných knihách píše iba o kánonických, vymenúvajúc knihu Ester vo všeobecnom zozname. 
 
Byzantskí kánonisti Ján Zonara, Theodor Balzamon, Alexij Aristin a Matúš Vlastar zostavili Pravoslávnej Cirkvi vlastnú terminológiu k svätým starozákonným knihám. Časť z nich pomenúvajú kánonickými, v zozname ktorých sa držia židovského kánonu, ostatné knihy, okrem 3. knihy Ezdráša, nezavrhujú. Volajú ich ctenými a svätými. Ján Damaský píše to isté v diele Presný výklad pravoslávnej viery. 
Vzťah k nekánonickým knihám Starého zákona na východe vtedajšieho sveta bol negatívny. Theodorit Kýrsky a Efrém Sýrský vo svojich exegézach sa zaoberali iba kánonickými knihami. Na západe vzťah k nekánonickým knihám bol opačný. V dekréte pápeža Damasa z 374 v počte prijatých kníh okrem kánonických boli aj nekánonické knihy: Múdrosti Šalamúna, Múdrosti Jozuu, syna Sirchovho, Tobiáš, Judit a dve knihy Makabejské. V Augustínovom zozname svätých starozákonných kníh vidíme rozdiel medzi knihami kánonickými a nekánonickými. Zoznam bol akceptovaný na Kartágenských snemoch. /2/
 
Od 10. apríla 1546 boli uznané svätými a kánonickým knihami všetky starozákonné knihy, okrem tretej knihy Makabejskej a druhej a tretej knihy Ezdráša. Posledné dve sa nachádzajú v mnohých dnešných vydaniach ako príloha. Nekánonické knihy ako prílohy sa  nachádzali v prvých protestanských vydaniach Biblie. Tieto knihy potom nazvali "apokryfmi, ktoré sú užitočné pri poznávaní mravov, no nie autoritatívne pre učenie viery“.  /3/ V 19. storočí už boli odstránené z protestantských vydaní Biblie.
 
Záver /4/
     
Starú zmluvu sa nedá skúmať tak, akoby Nová zmluva nebola. Bez poznatkov Starej zmluvy nepochopíme Novú zmluvu. V spisoch Novej zmluvy sa vyskytuje približne 250 citátov Starej zmluvy a 900 narážok na starozmluvné postavy, príhody a výpovede. 
 
Od čias kresťanstva nazeráme na Starú zmluvu ako na svätú knihu, ktorej mesiášske prognózy sa uskutočnili v Ježišovi Kristovi. Vidíme to v evanjeliu Matúša, ktorý osemkrát zvýrazňuje pri jednotlivých chvíľkach Pánovho života, že sa stali preto, aby sa naplnili proroctvá. Starozmluvné Písmo bolo podkladom zvesti prvotnej cirkvi o Ježišovi ako Mesiášovi. 
 
V evanjeliách môžeme čitať, že Ježiš poznal Starú zmluvu a odvolával sa na ňu ako na svätú knihu.
 
Na záver môžme konštatovať, že „osoba a dielo Ježiša Krista je kľúčom k pochopeniu Starej zmluvy“.
 
 

/1/ Porov. BÁNDY J.: Úvod do starej zmluvy. Univerzita Komenského v Bratislave. 2004. 168 s. ISBN 80-223-1885-X

/2/ Porov. SNIGIREV P. R.: Sväté Písmo Starého Zákona I. Pulib, 2010.  89 s. ISBN 978-80-555-0132-1

/3/ BÁNDY J.: Úvod do starej zmluvy. Univerzita Komenského v Bratislave. 2004. 168 s. ISBN 80-223-1885-X

/4/ Porov. BÁNDY J.: Úvod do starej zmluvy. Univerzita Komenského v Bratislave. 2004. 168 s. ISBN 80-223-1885-X

 
 
Zoznam bibliografických odkazov
BÁNDY J.: Úvod do starej zmluvy. Univerzita Komenského v Bratislave. 2004. 168 s. ISBN 80-223-1885-X.
SNIGIREV P. R.: Sväté Písmo Starého Zákona I. Pulib, 2010.  89 s. ISBN 978-80-555-0132-1
MÁLIK P.: Základné fakty o kánone a zachovaní Starej zmluvy. http://www.milost.sk/logos/clanok/zakladne-fakty-o-kanone-a-zachovani-starej-zmluvy (8.12.2015)
 
Súvisiace články:

https://www.rovart.com/sk/kanon-starej-zmluvy-1-as_323