ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

FFF

 

augusztusi nyitva tartás

 

Róth Maximilián

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

KK-SK (Pocta Štefanovi Belohradskému)

autor: Miro Procházka 2014-09-29

 

KK-SK (Pocta Štefanovi Belohradskému)

      Bohvie, kde sa v človeku berie tá túžba budovať, skladať, zostavovať, dôkladnosťou sa priblížiť k dokonalosti a presnosti. Prvotným popudom býva zrejme už ukladanie kociek v detstve. A tak sa na počiatku dejín umenia objavili pyramídy.

   
      Koncepcia konkrétneho umenia siaha do druhého desaťročia XX. storočia, kedy sa obrazy Kandinského, Kupku, Mondriana či Maleviča čoraz väčšmi vzďaľovali abstrakcii vychádzajúcej z dojmov podľa prírody. Samotný pojem sa vynoril prvý raz v „Manifeste konkrétneho umenia“, ktorý obsahovalo jediné – v roku 1930 Theom van Doesburgom v Paríži vydané – číslo časopisu „Art Concret“. Popiera príklon k prírode, lyrizmus a symbolizmus, význam prisudzuje len samotnej výtvarnej zložke: jednoduchej, vizuálne prehľadnej, stvárnenej precíznou technikou. Po Doesburgovej smrti tieto zásady rozvíjalo v rokoch 1931-36 medzinárodné výtvarné združenie „Abstraction-Création“. Neskôr pochodeň prevzal Max Bill, ktorý v roku 1944 usporiadal v Bazileji prvú medzinárodnú výstavu konkrétneho umenia, založil časopis „abstract/konkret“ a v roku 1960 sa pokúsil zhrnúť päťdesiatročné smerovanie hnutia súborným prehľadom v Zürichu. 
   
      Námety padli na úrodnú pôdu v čase politického odmäku Československa 60. rokov, kedy výtvarníci chceli nadväzovať na historické súvislosti prerušené diktátom socialistického realizmu a tak v roku 1967 vznikol v Prahe „Klub konkretistov“ ako spoločenstvo združujúce konkretistických maliarov a sochárov v Čechách a na Slovensku. V roku 1968 pod vedením teoretičky Ľuby Belohradskej zakladajú Eduard Antal, Anton Cepka, Mária Bartuszová, Juraj Bartusz, Štefan Belohradský, Jarmila Čihánková, Marián Čunderlík, Tamara Klimová a Anastázia Miertušová s hosťami Oskárom Čepanom, Pavlom Maňkom a Arsénom Pohribným v Bratislave pri Zväze slovenských výtvarných umelcov samostatnú slovenskú časť celoštátnej tvorivej skupiny „Klubu“. Jej úspešný rozbeh doložený účasťou mobilnej sochy Štefana Belohradského a kinetizmov Milana Dobeša na ocenenom československom pavilóne v Osake obdobie normalizácie. 
   
      Nadviazalo naň až v 90. rokoch obnovenie činnosti združenia pod názvom „Klub konkretistov II.“, ktoré si na plecia vzal Eduard Antal a kam okrem zakladateľského pokolenia postupne vstupovali mladšie ročníky. Predstavovať pravidelne výsledky ich práce na Slovensku si do svojej náplne včlenila Galéria Z, a to v podobe či už prierezových skupinových výstav (Klub konkretistov SK II., 2006; Hranice geometrie, 2008), monografických prehľadov, ako napr. Alojz Klimo, Milan Dobeš, Ján Švec, Štěpán Pala, medzinárodných konfrontácií: Dóra Maurer a János Saxon-Szász (Maďarsko), Enrique Careaga (Paraguaj), Josef Linschinger (Rakúsko), Betty Gold (USA), Švédski konkretisti, Roland de Jong Orlando (Holandsko), alebo expozícií na počesť postupne odchádzajúcich príslušníkov ustanovujúcej generácie (Hommage Alojzovi Klimovi, 2001; Hommage á Eduard Antal, 2012). 
 
      Takýmto popudom sa, žiaľ, stala aj výstava „Pocta Štefanovi Belohradskému“ (4.9. -19.10. 2014 Galéria Z, Bratislava). Najstaršie predkladané dielo je z roku 1961 a najnovšie z tohto. Dvadsaťpäť autorov tu v nadväznosti na predchádzajúce počiny podnietené neoplasticizmom, konštruktivizmom, suprematizmom, purizmom, Bauhausom, op-artom, pomaliarskej abstrakcii, hard-edgom, či minimalizmom dokazuje, že tvorba nesená líniou úsporného vyjadrovania sa, tlmočená čisto farbou, svetlom, pohybom, objemom a priestorom, s často uplatňovanými matematickými a geometrickými princípmi či sériovosťou, nie je vytuchnutou uzavretou kapitolou. Podstatou je hľadanie tvaru, ktorý by nič neodzrkadľoval, na nič sa neodvolával, lež pôsobil na obrazotvornosť logikou a harmóniou svojej stavby. Práve zástupcovia strednej a mladšej generácie, ktorí nie náhodne alebo konjunkturálne, ale cielene a systematicky využívajú možnosti konkrétneho umenia, oslovujú diváka hravosťou, variabilnosťou alebo zrakovým klamom. Pozoruhodnou je súbežnosť premýšľania, akým jednotliví autori, odhliadnuc od generačnej príslušnosti, prístupov a východísk, k výsledkom dochádzajú.
   
      Hm. Asi to bude tými kockami v detstve.
 

Výstava je v bratislavskej Galérii Z od 4. septembra do 19. októbra 2014