ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

NuridsányÉvaSK

 

dva percentá

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Košice - hlavné mesto Horného Uhorska v dualistickom období

autor: gergely 2014-10-08

 

Košice - hlavné mesto Horného Uhorska v dualistickom období

      Košice mali v roku 1910 podľa posledného uhorského cenzu 44 211 obyvateľov, čiže podľa počtu obyvateľov nepatrili k najväčším mestám v Uhorsku (v skutočnosti neboli ani v prvej desiatke). /1/ V posledných voľbách malo mesto právo posielať do uhorského parlamentu iba jedného poslanca, čo predstavovalo v tomto ohľade najnižší stupeň v hierarchii miest. /2/ Z iného pohľadu a kritérií bolo mesto Košice na konci dualistického obdobia zaradené do „najvyššej špičky” v zozname uhorských miest. Prečo tomu tak bolo a od čoho závisela pozícia mesta v uvedenom historickom období? Na tieto otázky sa pokúsim odpovedať nižšie. 

 
      Dôležitou literatúrou na spomínanú tému je publikácia autorov Pála Beluszkyho a Róberta Győriho „A város a láz, a nyugtalanság, a munka és a fejlődés.“ Magyarország városhálózata a 20. század elején, /3/ ktorá je venovaná analýze sieti uhorských miest na začiatku 20. storočia. Autori brali do úvahy funkcionálnu rozmanitosť jednotlivých miest, respektíve ako sa tieto mestá vysporiadali s úlohou regionálnych centier v rámci Uhorska. Hierarchia miest v Uhorsku na konci dualistického obdobia (autori pracovali s údajmi z roku 1910) bola v prvom rade výsledkom štátneho zásahu do vývoja týchto miest prostredníctvom verejnej správy. Takto ovplyvňovala vývoj jednotlivých miest i štátom koordinovaná výstavba železníc, podpora priemyselných odvetví s majoritnou účasťou štátu, prípadne umiestnenie vojenských útvarov na území miest. Podľa rebríčku autorov sa mesto na základe údajov z roku 1910 zaradilo v hierarchii miest do najvyššej kategórie spolu s ďalšími 12-mi mestami v Uhorsku. /4/ Košice, regionálne centrum severovýchodnej časti Uhorska, si toto významné postavenie nepochybne zaslúžili ako administratívne, cirkevné, vojenské, vysokoškolské, umelecké a kultúrne stredisko predtiskej oblasti.
 
      Košice, ako dôležité vojenské centrum celého Uhorska, sa v období dualizmu po vojenskej stránke kontinuálne vyvýjali. Bezprostredne pred 1. svetovou vojnou sa zásluhou početnej vojenskej posádky, kasárenských a iných vojenských objektov stali jednou z najdôležitejších vojenských posádok celej krajiny, zároveň najväčšou vojenskou posádkou na území súčasnej Slovenskej republiky. /5/ Podiel košickej vojenskej posádky (vojaci spoločnej armády, uhorskej domobrany - honvédség a žandári) na počte obyvateľov mesta bol po  rakúsko-uhorskom vyrovnaní vždy pozoruhodný. Podľa údajov rakúskeho historika E. Deáka predstavovali pri sčítaní obyvateľov v roku 1900 13,20 % (4516 príslušníkov ozbrojených zložiek) z celkového počtu 40 102 v meste sčítaných obyvateľov. Ich pomer k stálemu obyvateľtvu v roku 1910 mierne klesol, keďže z celkového počtu 44 211 obyvateľov bolo 3735 vojakov, čo predstavovalo 10,31 %. /6/ Veľký počet vojakov bol dôvodom výstavby kasární a ďalších budov na vojenské účely. Na ubytovanie vojakov slúžil aj veľký barakový tábor vybudovaný ešte v roku 1875 (bol dimenzovaný na 6000 mužov a 600 koní) /7/ a rôzne iné kasárne slúžiace tak pre spoločnú armádu, ako pre „honvédov”. Pred vypuknutím prvej svetovej vojny v roku 1912 sa v meste nachádzalo 19 kasární. Už od roku 1858 tu fungovala Vojenská nemocnica, v 50. rokov 19. storočia bola zriadená Dôstojnícka škola (kadetka), ktorá sa vo vývoji pretransformovala na Vojenskú vyššiu reálku. V roku 1908 bola skolaudovaná a odovzdaná do užívania veliteľstvu VI. armádnemu zboru budova Veliteľského palácu. Ďalšie budovy ako Vojenský súd, vojenské sklady, vojenská pekáreň charakter „vojenského mesta” len potvrdili. /8/
 
      Uhorské súdnictvo v období dualizmu malo štátny charakter a v Košiciach ako hlavnom meste „Horného Uhorska“ sídlili dôležité články súdnictva s pôsobnosťou pre mesto, župu, ba aj pre celý región Predtisia. Počas dualizmu sa vybudovalo v Uhorsku jednotný súdny systém. Oddelenie súdnictva od mestskej verejnej správy bolo vyriešené už na začiatku dualizmu zákonmi z roku 1871 (1871. évi XXXI. törvénycikk, az első folyamodásu biróságok rendezéséről; 1871. évi XXXII. törvénycikk , az első folyamodásu kir. törvényszékek és járásbiróságok életbeléptetéséről). Tieto zákony zrušili dovtedy existujúce všetky prvostupňové súdy, kam patrili aj mestské súdne stolice a nahradili ich okresnými súdmi a súdnymi stolicami. /9/ Z hľadiska súdnej činnosti sa vytvoril hierarchický vzťah medzi jednotlivými súdmi. Na začiatku 20. storočia v sústave štátnych súdov v Košiciach fungoval Okresný súd s pôsobnosťou pre mesto Košice a pre Košice vidiek, ako aj Krajský súd (sedria) s pôsobnosťou pre mesto a Abovsko-turniansku župu. Na základe zákona z roku 1890 (1890. évi XXV. törvénycikk, a kir. itélőtáblák és kir. főűgyészségek szervezéséről) sa zriadili v krajine Súdne tabule ako druhostupňové inštancie. Košice sa od roku 1891 stali sídlom jednej z 11 súdnych tabúľ s kompetenciou na území krajských súdov v Košiciach a v Novom meste pod Šiatorom. /10/ Táto skutočnosť iba potvrdzuje miesto Košíc v sieti regionálnych centier krajiny.
 
Pokračujeme...
 
 
/1/ A Magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest: Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal - Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912.
/2/ Jedného poslanca posielala aj veľká väčšina z 25 municipálnych miest: Pécs, Székesfehérvár, Győr, Komárom (Komárno), Sopron, Selmec- és Bélabánya (Banská Štiavnica a Belá), Baja, Újvidék (Nový Sad), Zsombor (Sombor), Hódmezővásárhely, Nagyvárad (Veľký Varadín), Szatmárnémeti (Satu Mare), Arad (Arad), Temesvár (Temešvár), Versec (Vršac), Pancsova (Pančevo). Felsőmagyarország, 1. februára 1914. (V zátvorke sú slovenské názvy tých miest, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú mimo územia Maďarska.) 
/3/ BELUSZKY, Pál – GYŐRI, Róbert: "A város a láz, a nyugtalanság, a munka és a fejlődés" [„Mesto, horúčka, nepokoj, práca a rozvoj“. Sieť uhorských miest na začiatku 20. storočia]. Magyarország városhálózata a 20. század elején. In: Korall, 2003, roč. 4, č. 11-12, s. 199-238.
/4/ BELUSZKY, P. – GYŐRI, R.: „A város, a láz“... s. 199-238.
Ostatné regionálne centrá Uhorska boli Budapest, Pozsony (Bratislava), Győr, Pécs, Szeged, Arad (Arad), Temesvár (Temešvár), Debrecen, Nagyvárad (Veľký Varadín), Kolozsvár (Kluž), Brassó (Brašov) a Zágráb (Záhreb). (Autori výnimočne zaradili aj chorvátske „hlavné mesto”). V zátvorke sú slovenské názvy tých miest, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú mimo územia Maďarska.
/5/ DANGL, Vojtech: Mestá, kasárne, posádky na Slovensku v posledných desaťročiach pred prvou svetovou vojnou. In: DANGL, Vojtech – VARGA J, János: Armáda mesto, spoločnosť od 15. storočia do roku 1918. Bratislava: VHÚ 2002, s. 259-283.
/6/ ČAPLOVIČ, Miloslav: Košice v období dualizmu – významná vojenská posádka monarchie v rokoch 1867–1914. In DANGL, Vojtech – VARGA J, János: Armáda mesto, spoločnosť od 15. storočia do roku 1918. Bratislava: VHÚ 2002, s. 294-304.
/7/ DANGL, V.: Mestá, kasárne, posádky... s. 259-283.
/8/ ČAPLOVIČ, M.: Košice v období... s. 294-304.
/9/ PAPP, Attila.: A magyar Szent Korona országainak ítélkező fórumai, különös tekintettel az Osztrák–Magyar Monarchia időszakára. In: e-tudomány [online], 2011, s. 1-69. 
/10/ STIPTA, István.: Dejiny súdnej moci v Uhorsku do roku 1918. Košice: nica, 2004, s. 117.