ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

NuridsányÉvaSK

 

dva percentá

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Košická mestská správa v období prvej svetovej vojny (stručne)

autor: Ladislav Gergely 2014-05-03

 

Košická mestská správa v období prvej svetovej vojny (stručne)

 

     Vypovedanie vojny Srbsku prijalo obyvateľstvo mesta Košice podľa správ miestnych denníkov s obrovským nadšením. Tisícky ľudí sa zhromaždili na uliciach, počúvali nadšené vlastenecké prejavy mešťanostu, hlavného župana alebo niektorého vojenského dôstojníka vo vysokej hodnosti. Ale ako vznášali tí istí ľudia vojnové prostredie? Aké životné podmienky mali vo vojne? Na položené otázky sa pokúsim v nasledovnej časti textu stručne odpovedať a to predstavením vojenskej verejnej správy v Košiciach. 

 
     Vojnové ovzdušie nepriaznivo pôsobilo na fungovanie košickej mestskej správy. Mesto nebolo pripravené na riešenie postupne a neustále sa vytvárajúce problémy, zapríčinené vojnovými udalosťami. Pre fungovanie verejnej správy v meste a v rámci nej pre mestské orgány v období vojny bola charakteristická v prvom rade nadmerná zaťaženosť, nedostatok ľudských zdrojov a finančných prostriedkov. 
 
     Podľa pôsobenia košických samosprávnych orgánov, je možné rozdeliť vojnové roky v Košiciach na dve periódy. Obdobie od vypuknutia vojny po prelom východného frontu pri Gorliciach (de facto prvý rok vojny) tvorí prvé obdobie. Košice sa v tomto štádiu vojny ocitli v blízkosti vojenských operácií, kedy sa v meste najprv objavil smerom na východný front zvýšený počet vojakov, následne v opačnom smere prichádzali vo veľkom počte zranení a chorí vojaci, ruskí zajatci, utečenci. Mesto sa v týchto mesiacoch až dvakrát ocitlo iba niekoľko desiatok kilometrov od frontu. Medzi obyvateľmi Košíc prvá väčšia panika vznikla koncom septembra a začiatkom októbra 1914 po tom, ako sa jedna kozácka divízia objavila v marmaroškej župe. Pustošenie kozáckej divízie v hraničnej oblasti však trvalo iba niekoľko dní, čo umožnilo policajnému kapitánovi Košíc nariadiť v meste sa zdržujúcim utečencom z marmaroškej, užskej a berežskej župy, aby sa vrátili do svojich trvalých bydlísk. Mesto sa do reálneho ohrozenia dostalo na prelome novembra a decembra 1914, keď po obsadení Bardejova (1. decembra) cárska armáda sa ocitla počas celého trvania prvej svetovej vojny najbližšie ku Košiciam. Pocit ohrozenia v týchto dňoch už nepociťovali len obyvatelia, hromadne opúšťajúci mesto, ale aj mestská rada, ktorá prostredníctvom Riaditeľstva verejných podnikov poslala dôležité a cenné mestské spisy, knihy a mapy do hlavného mesta. Podľa spomienok grófa Józsefa Majlátha, ktorý v tom čase navštívil Košice, mešťanosta Blanár síce na plagátoch ukľudňoval košickú verejnosť, ale svojim susedom aj on odporúčal opustiť mesto. Podľa nariadenia ministerského predsedu Istvána Tiszu (č. 9103/1914) „o správaní municipálnych úradov v prípade nepriateľskej okupácie“ mešťanostom a ich zástupcom ani nebolo dovolené opustiť mesto počas celého trvania okupácie. Nariadenie vyšlo hlavne z toho dôvodu, aby sa mohlo rokovať s nepriateľskou armádou.  Situácia na začiatku decembra 1914 sa upokojila po úspešnom protiútoku armád Ústredných mocností. Svoju rolu zohrávalo aj rozhodnutie veliteľa ruského juhozápadného frontu (Ivanova), podľa ktorého hlavný úder ruskej ofenzívy nemal smerovať na Košice, ale na Krakov. Nastávajúce priaznivejšie podmienky umožnili mešťanostovi Bélovi Blanárovi 5. decembra oznámiť, že „Košice už nie sú v ohrození“.
 
     Vojenské operácie sa len vďaka veľkej námahe armád centrálnych mocností počas zimnej ofenzívy dostali za hranice Uhorska. Boje na východnom fronte prebiehali do úspešného prelomu fronty pri Gorliciach relatívne blízko Košíc a tak obyvatelia žili naďalej v dusivej frontovej oblasti.
 
     V prvom roku vojny vedenie mesta vzorne a s veľkým vlasteneckým elánom vypomáhalo štátnym orgánom a armáde v záujme úspešného zvládnutia vojny. Prioritne sa zameriavalo na odvod brancov, na ošetrovanie prichádzajúcich vojakov a pochovanie padlých. Muselo vyriešiť prostredníctvom svojho Úradu na ubytovanie vojakov (Katona elszállásolási hivatal) aj umiestnenie dôstojníkov. Zároveň nastali problémy i s utečencami, ktorí prichádzali z Haliče a zo severovýchodných žúp Uhorska. Spomenuté činnosti mestských orgánov predstavovali dodatočné povinnosti. Aj v krízovom prvom roku vojny sa volení členovia municipálneho výboru a zamestnanci košickej mestskej správy venovali vyberaniu daní, zabezpečeniu verejného poriadku, alebo iným činnostiam, ktoré boli v predvojnovej dobe integrálnou súčasťou povinnosti správy mesta. 
 
     Situácia v meste sa menila od leta 1915, kedy po úspešnej ofenzíve centrálnych mocností na východnom fronte, sa Košice dostali do bezpečnej vzdialenosti od frontových udalostí. Fungovanie mestskej správy sa vo vojnových podmienkach normalizovalo. Vojaci ostali aj v priebehu ďalšej časti vojny každodenným javom v meste, ale keďže priame ohrozenie zo strany ruskej armády sa čoraz viac stávalo nereálnym, vedúce orgány mesta sa mohli (a museli) venovať iným súrnym záležitostiam, v prvom rade zásobovaniu mesta potravinami. Košice, podobne ako Uhorsko, sa postupne dostávali do čoraz väčších problémov, v prvom rade hospodárskeho charakteru.  
 
     Vo Veľkej vojne sa povinnosti vzrástli v práci každého jedného orgánu mesta (administratívna komisia, municipálny výbor, mestská rada a mestské úrady). Príležitostné zmeny v štruktúre mestskej správy prichádzali z Budapešti, vo forme nadriadených komisárov. Vytvárali sa podľa potreby nové úrady (napríklad Vrchnostenský úrad pre sprostredkovanie práce - Hatósági munkaközvetítő intézet, Oddelenie sociálnej starostlivosti - Szociálpolitikai ügyosztály, alebo Úrad na sprostredkovanie šiat - Ruhahivatal), ktoré ale na spôsob fungovania košickej mestskej správy výrazne nevplývali a tak základné princípy mestskej správy ostali nezmenené až do zániku Uhorského kráľovstva a vzniku Maďarskej ľudovej republiky. Potreba  vzniku uvedených úradov skôr znázorňuje jednoznačné zhoršenie životných podmienok v Košiciach, zapríčinené vojnou.