ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Čičváková

 

SlavkaHriadelova

 

Otto Szabó

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Kráľovský poľovníci a ich organizácia v stredoveku (1. časť)

autor: Szilvia Szemanová 2016-12-04

 

Kráľovský poľovníci a ich organizácia v stredoveku (1. časť)

        V ranom stredoveku panovníci disponovali s rozsiahlym poľovníckym personálom, ktorý mal zabezpečovať kráľovi ničím nerušený ľov. Poľovníci sa združovali do organizácie kráľovských poľovníkov v rámci ktorej všetci mali presne určenú funkciu a postavenie. Štruktúra tejto organizácie však nebola pevná. Menila sa a vytvarovala sa spolu so stredovekou spoločnosťou.

      

      Pramene k dejinám poľovníctva poskytujú informácie o živote kráľovských poľovníkov, o fungovaní a zložení ich organizácie, na základe čoho je možné vytvoriť si obraz aj o ich spoločenskom postavení. Postavenie ľudí patriacich do organizácie kráľovských lovcov bolo však podmienené vývojom spoločnosti i dobou. Je možné vnímať určitú rozdielnosť medzi ranostredovekým a neskorostredovekým spoločenstvom kráľovských lovcov. 

 

       Kráľovský poľovnícky personál svoj zlatý vek prežíval v ranom stredoveku. Po celom území kráľovstva existovali dediny hájnikov, sokoliarov, psovodov, rybárov či koniarov, ktoré slúžili panovníkovi v čase jeho prítomnosti.1

 

       Dôvodom existencie početných dedín kráľovského poľovníckeho personálu v ranom stredoveku bolo aj to, že v tomto období bola ešte väčšina lesov a pozemkov vo vlastníctve panovníka.

 

       Postupne vytváraním pevných sídelných celkov a územnosprávnych orgánov aj poľovnícky personál sa zorganizoval do pevných územnosprávnych štruktúr. Služobníctvo patriace do organizácie kráľovských poľovníkov bolo sústreďované do lesných panstiev. Eszter Magyar spomína, že podľa etnografa Juraja Győrffyho podobné lesné panstvá vznikali až na konci 12. storočia.2 Pál Csőre však zakladanie organizácie hájnikov datuje už na XI. storočie, a to podľa listiny z roku 1082 vydanej kráľom Ladislavom I.3 V súčasnosti sa však listina považuje za falzifikát. Pravdepodobne boli lesné panstvá zriadené najneskôr spomedzi všetkých kráľovských územnosprávnych orgánov ranofeudálneho Uhorska. Svedčí o tom aj to, že prvé písomné záznamy o kráľovských hájnikov pochádzajú z roku 1156 zo Šopronskej župy, čo bolo jednou z prvých trvalo osídlených oblastí Uhorska.4

 

       Stabilita lesných panstiev však nebola dlhotrvajúca, začína sa narúšať už v priebehu 13. storočia v súvislosti so spoločenskými zmenami. Postupným rozdarovaním kráľovského majetku, donáciami a vznikom súkromného vlastníctva sa celistvosť kráľovského majetku začína narúšať. To sa prejavilo aj u lesných panstiev. 

 

       K ďalšiemu narúšaniu celistvosti lesov dochádza aj prostredníctvom kolonizačnej činnosti po tatárskom vpáde. Klčovali sa lesy, zakladali sa nové sídla, budovali sa nové opevnenia a hrady. Vznikajú nové sídla na šoltýskom práve. Novovzniknuté osady získavajú rôzne výhody od panovníka v súvislosti s využívaním chotára, mesta či osady. Niektoré mohli dostať aj právo lovu či rybolovu. V druhej polovici 13. storočia sa však panovník právo lovu na území lesných panstiev naďalej snaží udržať vo svojich rukách. Stredoslovenské banské mestá dostávajú napr. právo na rúbanie dreva či ťažbu nerastných surovín, ale nedostávajú právo lovu či rybolovu.5

 

       Odráža to aj snahu zachovať ďalšiu existenciu lesných panstiev. Avšak rastom moci a majetku šľachty a zmenšovaním kráľovského majetku dochádza postupne k rozpadávaniu aj lesných panstiev. Zmenšovaním kráľovských lesov dediny kráľovského poľovníckeho personálu zanikajú. Najmä v prípade, keď sa nachádzali na území darovanej šľachte. Súčasťou týchto spoločenských zmien bol aj zánik starého dvorského služobníctva na jednej strane a dotvarovanie poddanskej a šľachtickej vrstvy na strane druhej.

 

       Lesné panstvá doby Arpádovcov zanikajú a vystriedajú ich nové územnosprávne orgány Anjuovcov v podobe hradných panstiev, ktoré prevzali spravovanie ešte existujúcich kráľovských pozemkov. Zmenu podoby poľovníckych organizácií počas týchto zmien rozoberá Eszter Magyar. Kráľovskí poľovníci, hájnici, sokoliari či psovodi na začiatku 13 stor. sa zlúčili s poddanskou vrstvou, alebo získaním rôznych privilégií sa stali súčasťou šľachtickej vrstvy. Tí, čo naďalej zachovali svoje povolanie, boli presídľovaním sústredení na zachovalé kráľovské lesy, alebo služobníctvo žijúce na kráľovských majetkoch prevzalo funkcie poľovníckeho personálu. Zmenou bolo i to, že v tomto období dochádza k zlúčeniu funkcie hájnikov s funkciou poľovníkov. Teda všetky povinnosti súvisiace so spravovaním lesného panstva prevzali od hájnikov poľovníci. V novozriadených hradných panstiev sa poľovníci stávajú aj hájnikmi.

 

       Okrem toho v 14. a 15. storočí poľovníci nežili už v dedinách vyhradených len pre nich, ale spoločne s nimi v dedinách, kde boli usadení, bývali obyvatelia ostatných spoločenských vrstiev. Poddaní, prípadne nižšia šľachta a pod. To viedlo  tomu, že v neskorom stredoveku vznikli nové organizácie kráľovských poľovníkov existujúcich už len na niektorých územiach Uhorska, kde panovník udržal lesy vo svojom vlastníctve. Podobná bola organizácia kráľovských poľovníkov z Bakoňa, ale dediny kráľovských lovcov v neskorom stredoveku boli aj na území zvolenských lesov.

 

       Lesnícky a poľovnícky personál takto v neskorom stredoveku svoje funkcie naďalej zachováva vďaka výsadám získaných od panovníka.

 

       Podľa Esztera Magyara privilégiami obdarovaný lesnícky a poľovnícky personál 14. a 15. storočia sa však nemôže považovať za bezprostredných pokračovateľov Arpádovskej služobníckej organizácie, pretože tie v novom územnosprávnom systéme nadobúdajú novú podobu.Dôkazom toho môže byť aj to, že niektoré poľovnícke dediny neskorého stredoveku v dobe Arpádovcov vôbec neexistovali a vnikli až neskôr v čase, keď územnosprávne orgány Anjuovcov boli dobudované. Aj dedinka Hrochot vo zvolenskej župe vniká až neskôr. Územie, na ktorom vznikla, až v roku 1300 dostala ako dar do svojho vlastníctva rodina Madáchovcov. V roku 1351 na ňom už existovala osada. Neskôr kráľ Ľudovít I. ho pripojil k Víglašskému panstvu.8 Podobne aj poľovnícka dedina Svätý Gál v Bakoni či Móťová vznikajú až neskôr po dobe Arpádovcov. 

 

       Organizačný poriadok polovníkov zo Svätého Gála napr. vyhlasoval, že každý člen mal povinnosť zúčastniť sa na polovačke. V opačnom prípade neprítomný mal zaplatiť pokutu vo výške 2 forintov. Individuálny lov nebol dovolený. Porušenie tochto poriadku bolo sankciované zaplatením 12 forintov. Lov a chytanie zajacov od marca do septembra bol zakázaný.9

 

Poznámky

 

/1/ ZOLNAY, László: Vadászatok a régi magyarországon.  Budapest : Natura, 1971. 271 s.,  s. 177 – 178. 

/2/ 2  MAGYAR, Eszter: A királyi erdőkezelés kiváltságolt népcsoportjainak továbbélése a bakonyi erdőispánság területén. In: Tanulmányok Veszprém megye múltjából, 1984. s. 101-119.

/3/ CSÖRE, A magyar erdőgazdálkodás története, középkor. Budapest : Akadémia Kiadó, 1980. 310 s.,     s.139. ISBN 963-05-1914-3  

/4/  MAGYAR, Eszter: A királyi erdőkezelés kiváltságolt népcsoportjainak továbbélése a bakonyi erdőispánság területén. In: Tanulmányok Veszprém megye múltjából, 1984. s. 101-119.

/5/ ZOLNAY, Vadászatok a régi magyarországon. 1971, s. 185.  

/6/ MAGYAR, Eszter: A királyi erdőkezelés kiváltságolt népcsoportjainak továbbélése a bakonyi erdőispánság területén. In: Tanulmányok Veszprém megye múltjából, 1984. s. 101-119. 

/7/ MAGYAR, Eszter: A királyi erdőkezelés kiváltságolt népcsoportjainak továbbélése a bakonyi erdőispánság területén. In: Tanulmányok Veszprém megye múltjából, 1984. s. 101-119. 

/8/ MAGYAR, Eszter: A királyi erdőkezelés kiváltságolt népcsoportjainak továbbélése a bakonyi erdőispánság területén. In: Tanulmányok Veszprém megye múltjából, 1984. s. 101-119. 

/9/ NAGY DOMONKOS, Imre:  A szentgáli nemesi vadászkompánia szabályzata, 1827. 12s.,  s. 140 – 142.