ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otváracie hodiny

 

PásztorSK

 

WMU sk

 

BabymasázeSK

 

hollósk

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

ŠÚV

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Last Minute

autor: milk 2012-04-26

 

Last Minute

 

Last minute (à la Jim Carrey)

 
 
Drahý cestovateľ, dovolenkár, samovrah! Ak si ešte nedostal rozum a naivne si nahováraš, že tvoja motyčka, paradajky za plotom, respektíve papučky s magazínom o cestovaní sú už dávno pasé, lebo takto nie si jednoducho „in“, a ty nedokážeš odolať spoločenskému pretlaku alebo nevieš čo s poslednými peniazmi, máš poslednú šancu spamätať sa! Pred návštevou cestovnej kancelárie radšej vyhľadaj psychiatra, prípadne zverolekára alebo sa razom ukľudni a posaď sa na svoj termovankúšik. Môže sa ti totiž poľahky stať, že v jeden krásny deň dobehneš domov mávajúc dovolenkovým poukazom last minute, s najlacnejším rodinným zájazdom s plnou penziou, morom, pieskom, kokosovými orechmi a od celej tej nezmyselnej radosti roztrhnutý na všetky svetové strany sa dozaista zblázniš a tú nevysvetliteľnú eufóriu nepokazí ani jediný uhrančivý pohľad tvojej starej, lebo si nevyniesol týždeň staré smeti, ani znudený pohľad tvojich odrastených internetových detí.
 
Čo je najhoršie, vôbec ti neťukne, že tvoj last minute je tvojím posledným výletom. Len si predstav ten osudný deň: odrazu si ex-manželom a ex-fotrom zbaveným ľudských práv, ako zmyslov zbavený pakuješ svoje kufre, musíš jednoducho preč, aj keď sa ti nechce, je to zrazu tvoja psia povinnosť. Na sentimenty nie je čas, nahadzuješ do kufrov všetko, čo by sa ti ešte mohlo v živote zísť, dupľom ak ide o cestu do neznáma, o malárii v onej tramtárii vieš veľké nič, očkovanie si samozrejme nestihol. Zbytočne sa vyškieraš na svoju starú, je to naposledy, ešte jeden trpiteľský pohľad svojim bývalým deťom a je z teba odkopnutý pes, ktorý si ani nemôže tresnúť dvermi. O niekoľko sekúnd pri troche šťastia naskakuješ na najbližší taxík, aby si si po pár metroch ešte spomenul na svoju starú, tentokrát nokiu, ktorú si vlastne zanechal svojej rodine v predčasnej záveti. V dopravnej zápche zúfalo brešeš na všetkých, ktorí majú more času, pritom sa rúhavo rozpamätávaš na otčenáš, ktorý je na... na kieho frasa si sa vlastne dal na túto cestu?
 
Je 27. septembra, svetový deň cestovného ruchu, v tom ruchu je však nemožné zamýšľať sa nad významom tohto odvetvia, kašleš na svetový mier, ochranu prírody a kultúrneho dedičstva, znižovanie chudoby a nezamestnanosti, ach tie zlaté totalitné časy, keď si všetci sedeli pekne doma na riti. Ale to už akýmsi zázrakom odlepuješ tú svoju od sedadla taxíka, ani sa neobzrieš, za sebou nechávaš rozzúreného stopäťdesiatkilového šoféra, aj sa hanbíš, že si nezaplatil a musí ťa naháňať, ale na sentimenty nie je čas, si predurčený na beh cez prekážky, v tranze hľadáš vstup do letiskovej haly a už sa predieraš davom turistov, vlastne ako v tých áčkových amerických filmoch, konečne sa strasieš toho šoféra, nemáš si čo vyčítať, veď neobišiel úplne naprázdno - nechal si mu jeden zo svojich kufrov.
 
Ani sa nestihneš pochváliť za svoju prezieravosť, očami zaslzenými od šťastia nachádzaš na tabuli odletov ten svoj, pod ním červený blikajúci nápis GATE B, pripomenieš si takto svoje bývalé gate v kufri č.1, ale toho taxikára si v nich žiaľ nedokážeš predstaviť. Z kufra č.2 náhodne vyťahuješ svoj rozpadnutý pas, takže predsa ktosi vyslyšal tvoj nešťastný otčenáš, od samej radosti vyplazíš jazyk, rovno na blondýnku za pultíkom, no nie je čas na sentimenty, ona rozpačito vycerí zúbky, áno, zubná kefka sa taxikárovi určite zíde, blondýnka akosi nechápe, teraz sa jej však nemôžeš venovať, možno nabudúce, kedy je vlastne ten svetový deň matiek? V plnej dôvere jej vtláčaš do rúk požutú letenku aj s kufrom č.2. Potľapkávaš sa po vreckách, vyzeráš ako nový druh moslima, ktorý sa pred odletom obradne prežehnáva, ešte ťa skenujú, ohmatávajú, tŕpneš od strachu, aby si sa neprezradil. Konečne letíš nekonečným tunelom, na konci ktorého je malé svetielko, vlastne niekde tam je už naštartovaný boeing, na sentimenty nie je čas, treba sa pripraviť na skok à la Jim Carrey, nevieš, či to prežiješ, ale nedá sa nič robiť, je to tvoj last minute. Drahý samovrah! Ak si ešte stále nedostal rozum a naivne si nahováraš, že tvoja motyčka, paradajky za plotom, respektíve papučky s magazínom o cestovaní sú už pasé, máš poslednú šancu spamätať sa!