ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

NuridsányÉvaSK

 

dva percentá

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Líce a rub - K výstave umelkýň Maya Bott a Emőke Szamaránszky

autor: Gábor Szabó
preklad: Zsuzsanna Kozsár 2013-05-27

 

Líce a rub - K výstave umelkýň Maya Bott a Emőke Szamaránszky

 

Svet má dve tváre. 

 

Má tvár samozrejmú. Viditeľnú, vnímateľnú. Posudzovateľnú všetkými našimi zmyslami. Tento svet môže byť svetom vonkajším: res extensa, entro, makrokozmos, a posteriori. V tomto svete je Bytie, v tomto svete žijeme. Tento svet je svetom pre Emőke Szamaránszky.

 

Svet má aj tvár neprejavenú. Neviditeľnú, nevnímateľnú. Rozumom síce pochopiteľnú, ale iba cestou uváženia. Tento svet môže byť svetom vnútorným: res cogitans, intro, mikrokozmos, a priori. V tomto svete nachádza svoju obživu Bytie, sem sa vrátime, ak zomrieme. Tento svet je svetom pre Mayu Bott. 

 

Prejavenosť a neprejavenosť sú dva obrazy jedného celku. Ako príležitosť, obsiahnutá v semienku, klíčenie a konečná úroda. Na výstave dvojice Maya Bott a Emőke Szamaránszky sa prejavuje znásobnená dynamika tohto dvojakého sveta. Kým Maya Bott vo svojich prácach hľadá východisko z vnútorného intímneho postoja k vonkajšiemu jasnému svetu foriem, Emőke Szamaránszky hľadá vnútorné ťažiská v zobrazovaní vonkajšieho sveta. Najlepšie sa to môže znázorniť na protichodnosti cyklu Reflexy (Szamaránszky) a Krajina – Kód (Bott).

 

Emőke Szamaránszky sa obracia s pokorou k optickému javu odrazu na vodnej ploche. Formy sú tu maľované vodou (Leonardo), látka je oživená na hranici, kde sa stretáva vzduch s vodou a poslúchnuc zákon premenlivosti sa koná sňatok dvoch prvkov – v očarení svetlom. Každý obraz je iný, a predsa ten istý.  

 

Krajiny výtvarníčky Maya Bott sú krajiny vnútorné. Štylizované svety s jednoduchosťou gesta. Je to princíp „nevrav, iba kývni”. Kaligrafický kontrast pohybu štetca na svetlom bielom podklade pripomína zabudnutý jazyk, ktorému by sme snáď  rozumeli všetci, ale keďže nevieme dekódovať, iba pred ním bezradne stojíme. Takmer každý obraz je ten istý, a predsa iný. 

 

Emőke Szamaránszky sa v pravom zmysle slova vnára do materiálneho sveta (cyklus Stavy, Bazaltový kruh), aby zistila vplyvy, vnímateľné medzi ňou a zemou, Maya Bott zas bez hanby siaha po metafyzike materiálneho sveta a lakonicky hľadá príčinu zmien (cyklus Koleso času).

 

Vyváženosť výstavy bije do očí. Spoločná dielňa v Gabčíkove sa snaží o vizuálnu celistvosť tohto nájdeného sveta. Ale je to vôbec možné? Je umenie schopné imitovať ilúziu sveta používaním jazyka prejavenia? Alebo sa dostane k realite negáciou negácie? Dvojica Szamaránszky – Bott s nami zdieľa možnosti tejto večnej mágie umenia. Predstavujúc v malých detailoch líce aj rub duality sveta, tým spôsobom, aby sa divák-prijímateľ neznepokojil, skôr aby prijímal s obdivom to, aký veľký je Zákon, ktorému to všetko podlieha. 

 

 

Výstava je v komárňanskej Galérii Limes dostupná od 10. mája do 2. júna 2013.