ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

Vianoce u babky2019

 

retRock

 

eNRARV2019SK

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Maľby Imre Makaiho

autor: Eszter Láng
preklad: Andrea Gablyasz 2018-11-18

 

Maľby Imre Makaiho

 

Imre Makaiho by sme mohli nazvať hoci aj skrývajúcim sa maliarom, pretože jeho prirodzená skromnosť, ba nesmelosť mu bránia v tom, aby bol vôbec niekedy v popredí. K tomu sa pridáva aj pôvod z vidieka, ktorý bol odjakživa a v každej dobe ťažkou prekážkou prezentácie na významnejších umeleckých fórach. Aj preto je potešujúce, že touto autorskou výstavou teraz prekračuje aj hranice, hoci tomu nie je po prvý krát, a umožní Košiciam spoznať materiál svojej tvorby, svoj umelecký svet. Jeho práce sú dynamické a zároveň sa snažia o rovnováhu, sú pretkané jemnou, lyrickou atmosférou. 

Štýl jeho maľby vôbec nemožno nazvať tradičným, silno sprítomňuje vplyvy, ktoré formovali jeho umelecký svet, pričom ho predovšetkým charakterizuje osobitný tón. 

Prvky využité v kompozíciách zväčša zaplnia priestor a vždy dokáže naznačiť viac, ako obyčajný obraz ktorý sa nám naskytne.

Ako to vidíme aj na obrazoch, umelca zamestnáva minulosť, odzrkadľujú to aj ním zvolené názvy, formovanie obrazu, lámavosť a rozmazanosť znázorňujú plynutie času. Svoje motívy prenáša do obrazov z  prostredia, ktoré ho obklopuje a prostredníctvom predstavivosti vdychuje postavám život (napr. v prípade koní na obraze Po stopách našich predkov).

Jeho krajiny, mestské panorámy sú rozprávkové. Aj naratívy čerpajú z rozprávok a z toho, čo sa udialo v minulosti (Rozprávkový  svet, Zjavenie, Anjel na bicykli), a divák sa musí spoliehať na svoju fantáziu, aby dokázal pochopiť príbeh vzťahujúc obrazové prvky na hlavný dej. (napr. Pri studni). Tu však chýbajú zložité a zhustené systémy gest a pohybové vzorce, ako v naratívnych smeroch klasickej maľby, a predstavivosti  pozorovateľa sa dostáva oveľa väčší priestor. Príbeh je skôr iba rozbehnutý (napr. Pri studni). Namiesto rozpovedania celého príbehu sa postupne objavuje požiadavka na abstrakciu a spresnenie, pričom niektoré z jeho obrazov sa rapsodicky hravými ťahmi štetca stávajú mimoriadne dynamickými (Záplava svetla, V Coltau).

Aj vo všeobecnosti ho charakterizuje odvážne používanie farieb a dokáže dosiahnuť, že pozorovateľ prijme jeho živé, krikľavé ružové odtiene, akosi totiž vždy nájde tú väčšinou delikátnu rovnováhu farieb, často aj napriek absencie zvýraznenia kontrastov. (Minulosť sa rozhovorila). Inokedy však celú kompozíciu postaví práve na kontrastoch. (Zblúdilí).

Na obraze s názvom V parku, ktorý evokuje aj impresionistov z Veľkej Bane, vidíme efektívne zmiešavanie teplých a studených odtieňov a zdá sa, že ani chagallovské impresie ho nenechali chladným (Moje mesto, Rozprávkový svet).

Od 2010 mení farebnú výpoveď a vyberá sa cestou viac abstraktného prístupu (Harmónia, Prelud). Jeho postavy sú formované voľnejšie, nenecháva sa spútať konvenciami. A v poslednom čase sa vracia k pôvodnému, zdržanlivému svetu farieb v štýle veľkej nížiny.  Farby volí zrelšie, vedomejšie, mohli by sme povedať, že v tomto smere prejavuje sebaovládanie, bolo to zreteľné aj počas tohto leta, v prípade jeho diel vytvorených v umeleckej kolónii v Hajdúböszörményi. Napriek tomu nemožno povedať, žeby tým zaradil spiatočku! Vôbec nie! Skôr tu ide o očistené, premyslené uplatnenie predchádzajúcich skúseností, ktoré aj adresáta nabádajú k tomu, aby sa pokúsil vniknúť do obsahových svojrázností ako aj do odťažitých, pocitových, mystických oblastí za hranicami obsahu.  Čiže do svojrázneho, osobitého sveta umelca.