ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otváracie hodiny

 

PásztorSK

 

WMU sk

 

BabymasázeSK

 

hollósk

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

ŠÚV

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Máme oči pre zázraky všedného dňa?

autor: János Zsóka 2014-10-22

 

Máme oči pre zázraky všedného dňa?

      Dnes nie je nijakou zvláštnosťou vo veľkých mestách navštíviť zábavné podniky, v ktorých sú inštalované hracie automaty. Človek do nich s nádejou vkladá drobnú mincu a verí, že získa hrsť iných mincí. Alebo nie je nijakou zvláštnosťou stretnúť ľudí, ktorí zotierajú lós s napätím a očakávaním, že práve oni vyhrajú. Vieme, čo znamená stávkovanie alebo hazardné hry. Každý človek nosí v sebe vzrušujúci sen, že raz by mohol mať v ruke milión. 

 
      Práve na tejto ľudskej skutočnosti stavia Pán Ježiš podobenstvo o poklade na poli. Nechce potláčať ľudské sny a túžby, ale ich preorientovať, aby neboli zamerané len na veci hmatateľné, ale aj duchovné. Inými slovami – s tou istou horlivosťou, s ktorou sa dá stávkovať, tipovať atď., sa človek môže uberať aj k veciam duchovným.
 
      Misionár, jezuita, ktorý veľa rokov pracoval na Aljaške pozoroval, ako hľadači zlata za cenu veľkých obetí išli za svojím cieľom. Boli vytrvalí v hľadaní. Misionár Judge píše: „Keby len zlomok tej horlivosti vynaložili na to, aby boli cennými ľuďmi, aký krásny by bol život na zemi.“ 
 
      Na túto skutočnosť chcel poukázať Pán Ježiš, keď rozpovedal podobenstvo o poklade na poli, o radosti, ktorú človek má, keď ho nájde, o horlivosti, s akou sa poklad hľadá. Keby len zlomok tej horlivosti, ktorú mnohokrát venujeme veciam materiálnym, sme venovali duchovným, život na zemi by mohol vyzerať inak. Opýtajme sa seba samých: Máme oči pre zázraky všedného dňa?
 
      Všednosť má svoj zvlášny rytmus. Tá istá hodina vstávania, tí istí ľudia, ten istý byt, tá istá ulica, ten istý dopravný prostriedok, to isté zamestnanie spôsobujú, že človek sa stáva otráveným. Vo viere sme však pozvaní k tomu, aby sme aj vo všedných dňoch vedeli pozrieť na kvapku rosy, na slnečný svit, na dúhu, aby sme sa vedeli zamyslieť nad mravčekom, ktorý ťahá za sebou veľké bremeno. Ak človek napriek všednosti objaví, že každý deň schováva rozličné zázraky, nad ktorými môže žasnúť, potom je jeho život bohatý. Básnik Mária Rilke píše: „Ak sa ti tvoj všedný deň zdá chudobným, nelamentuj nad tým dňom, lamentuj nad tým, že ty nie si dosť silný objaviť v ňom poklad.“ Čiže nie vo všednom dni je problém, ale v postoji, ktorý človek má voči udalostiam, ktoré ho dennodenne stretávajú.
 
      V britskej televízii rozprávala 33-ročná pani svoju skúsenosť s rakovinou. „Odo dňa, kedy mi bola oznámená možná smrť, denne prosím Pána, aby – ak je to možné – nechal ma žiť ešte dlhšie pre moje deti. A zobúdzam sa každé ráno s neopísateľným pocitom vďačnosti za to, že znova môžem vidieť – deti, byt, slnko, cestu. Všetko vidím inými očami. Keď teraz idem po ulici, všímam si ešte aj brány, schody jednotlivých domov. Tieto momenty prežívam tak intenzívne, že na ne nemôžem zabudnúť. Neviem, kde sa budem môcť ešte vrátiť.“
 
     Je to krátke, ale výstižné vyjadrenie. Ak človek aj v starostiach a bolestiach povie Bohu svoje „áno“, zrazu zistí, že sa dá dívať na svet inými očami. Dá sa objaviť poklad i tam, kde niekto iný vidí prekážku.
 
      Kiež by sa podarilo aj nám dnes povedať úprimne: „Bože, daj mi silu, aby som mal oči otvorené pre zázrak všedného dňa. Pomôž, aby som nepodceňoval maličkosti, z ktorých sa skladá každý deň. Pomôž mi povedať áno i vtedy, keď ide o prekážky, starosti a problémy všedného dňa.“                                                                                                                                                                                             
 
Amen.
 
Autor príspevku je rímskokatolícky kňaz.