ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

eNRARV2019SK

 

héttorony

 

bojarcuk

 

mizsák

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

MAXIMILIAN RÓTH - VÝSTAVA V CENTRE MAJEL ROVÁS

autor: rovart 2019-08-16

 

MAXIMILIAN RÓTH - VÝSTAVA V CENTRE MAJEL ROVÁS

 

 

Sfarbené slnečné lúče

Na prelome 19. a 20. storočia sa obnovil záujem architektov o mozaiky a farebné okná – vitráže. Zakladateľom najúspešnejšej dielne v tejto oblasti bol Maximilián (Miksa) Róth, syn Márie Duller a podnikateľa sklára Sigmunda Rotha. 

Maximilián Róth  získal základné vedomosti o sklárskom umení v otcovej dielni. Neskôr študoval v Anglicku, Francúzsku a Nemecku, kde hľadal inšpiráciu najmä v stredovekých vitrážach.  Aj Maximiliánov brat Emánuel (Manó) sa venoval rodinnému remeslu – vyučil sa za sklomaliara a  niekedy s bratom aj spolupracovali.

Po vyrovnaní s Habsburgovcami a vznikom Rakúsko-Maďarskej Monarchie v roku 1867 vzrástol záujem o výstavbu nových budov pre štátnu správu a reprezentatívnych budov pre kultúrne, spoločenské a politické účely. Príkladom tohto sú významné budovy v Budapešti, ako Štátna Opera, Parlament, „Pesti Vigadó“ (Reduta), kostoly, kúpele a podobné spoločenské zariadenia, ktoré podľa dobových módnych požiadaviek bolo potrebné vyzdobiť sochami, freskami a farebnými vitrážami. Farebné okná zažívali najväčšiu obľubu v období stredoveku.  Odvtedy sa na vitráže takmer zabudlo.  Populárny secesný sloh, prevládajúci v uvedenom období, ovládol na konci 19. a začiatku 20. storočia architektúru, maľbu, sochárstvo ale predovšetkým umelecké remeslo. Figurálne a prírodné motívy, najmä kvety sa ocitli v nenahraditeľnej úlohe vo výzdobe skla, keramiky, striebra, textilu, ale aj nábytku.

Budapeštianska dielňa Maximiliána Rótha dostala prvé objednávky v súvislosti s reštaurovaním pamiatkových budov. Postupne prichádzajúce objednávky na už na autorskú výzdobu nových stavieb boli dôkazom toho, ako precízne a odborne svoju prácu vykonáva. Jeho ,,umelecký rukopis“ nesie budova Parlamentu v Budapešti, kaplnka Svätej pravice na Budínskom Hrade, budova  Hudobnej  Akadémie F. Liszta, Národná Banka, budova Poisťovne Gresham, budova pre národný cintorín na Fiumskej ceste,  reprezentačná stála výstavná budova  v Benátkach, radnica Marosvásárhely (TirguMures) a v Szabadke (Subotica). V Košiciach môžeme jeho originálnu vitráž obdivovať na okne v kostole Uršuliniek. V okrese Trebišov, v obci Pribeník (maď. Perbenyik) vyzdobil vitrážami okná na kaštieli rodiny Andrášiovcov. 

Umeleckí majstri z Róthovej dielne sa podľa objednávky dokázali prispôsobiť rôznym umeleckým slohom – od románskeho a gotického slohu až po renesanciu a baroko. Avšak najväčší umelecký odkaz a prevahu zanechali v secesnej ornamentike. Ústredným znakom secesie je štylizácia, sústredenosť na prírodné tvary ako sú listy, kvety, ľudské a zvieracie telo. Miksa Róth vyexperimentoval novú techniku - irizujúce farebné sklo, ktoré sa lesklo a hralo dúhovými farbami. Originálnym spôsobom využíval techniku Tiffany (cínovanie a medený plech). Kombináciou skla a mozaiky získaval ocenenia na medzinárodných výstavách.

Spolupracoval s významnými architektmi tej doby, ako Edmund Lechner, Ignác Alpáry, Imre Steindl, Géza Maróti, Samu Petz. Spolupracoval aj s poprednými maliarmi secesie, ako Aladár Körösfői-Kriesch, Sándor Nagy, Edmund Toroczkai-Wiegand. Na základe ich návrhov vznikala umelecká výzdoba nielen domácich významných budov ale aj niektorých budov v zahraničí. Príkladom toho je sklenený stropTeatro Nacional v Mexiku, ktorý vyhotovila Rothova dielňa podľa návrhu Gézu Marótiho (1910).

Významný je súbor historických portrétov pre radnicu v Subotici. Budovu projektovali Marcell Komor a Dezső Jakab. Okná reprezentatívnej sály s portrétmi Márie Terézie, Františka Jozefa a ďalších historických osobností, vyhotovila Rothova dielňa podľa kartónov Sándora Nagya. Aj okná subotickej synagógy pochádzajú z Róthovej dielne. 

Túto progresívnu a úspešnú umeleckú činnosť ukončilo vypuknutie II. Svetovej vojny. Pod tlakom tzv. židovského zákona z roku 1939 musel Róth svoju dielňu zavrieť. V roku 1944 zomrel vo svojom byte v Budapešti.

 Katalin Gellér