ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Metafyzické koncepty v tvorbe L. Mednyánszkeho, S. K. Csontváryho a A. Jasuscha 4. časť

autor: Milan Špak 2014-03-19

 

Metafyzické koncepty v tvorbe L. Mednyánszkeho, S. K. Csontváryho a A. Jasuscha 4. časť

 

     Keď v počiatkoch koncipovania svojich cieľov chcel načrtnúť svoje umelecké smerovanie, Csontváry odcestoval do Ríma, aby si pozrel Raffaellove maľby,  kde urobil takýto záver: „ ...len to závidím majstrom, že oni vytvorili veľa a aj pekného, ale božskej prírode neslúžili oddane – boli hlásateľmi cudzieho ducha a to nebolo to pravé božské.“ U renesančných maliarov, zdá sa, nenašiel snahu po vyššej suverenite. Nedostatok duchovnej autonómie môžeme vyčítať z výrazu „hlásatelia cudzieho ducha“, kým – „oddaná služba božskej prírode“ znamená podľa Csontváryho duchovný autokratizmus, suverenitu a autonómiu.

Pozastavme sa pri pojmoch ako autonómia, suverenita a autokracia, ktorými sa Csontváry seriózne zaoberal a budoval na nich  svoj duchovný svet. Podľa neho tieto slová odkazujú na to isté. Ich prvotný a pôvodný význam nie je politický. A tak autokracia nie je samovláda, utláčanie jednotlivcov alebo svojvôľa. A autonómia neznamená nezávislosť (samobytnosť) len v zmysle psychológie. V náboženskom ponímaní všetky tri výrazy odkazujú na jeden z najhlavnejších božských atribútov. Na základ, ktorým je samostatnosť, sebaovládanie, nezávislosť. V zjednotení týchto výrazov má tak samobytnosť božské „vlastnosti“, ktoré pre duchovného a veriaceho človeka sú principiálne (zásadné) a slúžia mu za vzor. Napr. západný jazyk do dnešného dňa označuje za autoritu toho, koho s vážnosťou uznávali a prijímali, pretože „staval na sebe“ a vládol (autokrat) nad sebou (autorité, authority). Tieto rysy vo svojej dokonalosti a plnosti sú vlastné Bohu. Boh sa zakladá úplne len na sebe samom. Z božieho hľadiska okrem Boha nie je nič. Boh je úplne slobodný. Zákony sveta sú jeho zákony (autonómia). Toto všetko je Boh.

 

     Csontváryho vysoký stupeň suverenity v tomto bode vytvára väzbu pre umelecko-náboženskú spojitosť. Autokratizmus, suverenita a autonómia v očiach umelca boli skutočným bezprostredným (priamym) spojením s Božstvom. /8/ Csontváry  pokladal svojich predchodcov za veľkých len dovtedy, kým praveká sila predkov rozširovala a prehlbovala ich náboženské presvedčenie. Táto vážna a hlboká viera viedla Maďarov k Bohu bezprostredne bez akýchkoľvek sprostredkovateľov. To bola aj jeho sila, vďaka ktorej cítil bezprostredné spojenie s Bohom.

 

     Na základe nadsubjektívnej vízie, umelec nemaľuje - neopakuje, ale tvorí. Nepripevňuje na plátno zrkadlový motív prírody, ale tvorí samostatnú substanciu. Podľa Csontváryho prírodu umelec vytvára stvoriteľským aktom ako demiurg – “pravekou silou“, “vnútorným princípom.“  „Človek je stvorený tak, že sa prirodzene kĺže k vonkajšiemu a potrebuje ranu, aby ho priblížila ku „kráľovstvu nebeskému, ktoré je v tebe a mimo teba“. Napriek komplementarite tohto faktu je pravdou, že kontemplatívny človek, a len on, v kráse vonkajšieho sveta pociťuje božskú stopu, inými slovami dokáže oddane obrátiť vnímanie krásy do vnútra (do seba), podľa princípov platonickej anamnézy“. /9/ 

 

     Csontváry, ktorý sa pokladal za príbuzného primitívnych jaskynných maliarov a v chorobnom zaujatí sa chcel rovnať Raffaelovi, láskou k všetkému stvorenému pripomínal sv.Františka, nechcel byť len maliarom, ale usiloval sa ako mysliteľ skúmať tajomstvá bytia, skladať hold vznešenej prírode, ktorá je nad všetkým, vynášať rozsudky nad deformovanou dobou. Usiloval sa vydať veľkolepú svedeckú výpoveď pred súdom histórie, ktorou chcel oslobodiť svoj milovaný ľud a národ a zabezpečiť mu dôstojné miesto v ďaľších tisícročiach. /10/ Bol nepochybne  géniom. Géniom môže byť podľa Csontváryho ten, "na kom je rad, koho si vybrala ruka osudu, ktorého predkovia boli vyzbrojený pevnou vôľou, duchovnou vzdelanosťou a umeleckým nadaním, ten kto prišiel na svet plný energie a lásky, kto bol zaľúbený do slnka, do kométy; kto túžil po voľnosti a pobehúval za motýľmi, kto miloval pravdu v sebe a nikdy sa nenudil, kto robil svoju prácu s láskou a vydal sa na cestu za vnuknutím, kto vždy a všade bojoval s celým srdcom; ... kto hľadal, bádal v knižniciach ... kto bol všade a vo všetkom vedomý si povinnosti, vytrvalý, neúnavne usilovný, kto nebol požadovačný nadutec, hoci v sebe cítil prevahu nad ostatnými, kto túžil poznať celý svet, kto veľa cestoval, kto nikdy neváhal keď videl hraničnú čiaru, kto bol originálny všade a vo všetkom, kto bol nezávislý od všetkého a každého."

 

     Tvorivého ducha a ašpirácie T.K.Csontváryho nie je jednoduché pochopiť. Niekoľko jeho vybraných výrokov nech je mostom priblíženia k svetu jeho suverénnej osobnosti:

 

„Ja, Tivadar Kosztka, ktorý sa vzdal práva na mladosť kvôli obnove sveta, prijatím volania neviditeľného ducha … v Paríži v roku 1907 som stál sám v opozícii k miliónom len vďaka Božej prozreteľnosti, a porazil som márnomyseľnosť dutého sveta … ale ja som nezahubil 10 miliónov ľudí, len ich vyviedol z opojenia. Z týchto vecí som si nerobil reklamu, lebo som sa nestaral o predanú tlač, lež odišiel som zo sveta  na výšiny Libanonu a maľoval som cédre.“ 

 

„Život nie je teória. To je realita, s vlastnými povinnosťami voči všetkému a všetkým.“ 

 

„Vytváranie nesmrteľného diela je možné len s vnorením sa do pravdy a dosiahnutie pravdy je možné len od Boha.“ 

 

„Ale nezabudnime na usporiadanie sveta, v ktorom  je len orlovi a vybraným umelcom daná schopnosť pozerať do slnka, preto sovy a malé hviezdičky nenávida slnko.“

 

„Vedomosti akadémie nie sú k tvorivosti  dostatočné, nevedú k dokonalému  pohľadu. Musel som sa vydať na okružnú cestu svetom, blúdiť na rozbúrenom mori , zabudnúť na všetko, čo by mohlo ovplyvniť moju myseľ. Suverenita človeka kráčajúceho po spirituálnej ceste, ako aj pre starobylo veriaceho človeka, bola najdôležitejším spojením s božstvom , jedným z jeho nástrojov a princípov.“ /11/

 

„Priemerný duch práve tak ako božský génius hľadá a nachádza nesmrteľnosť života v tvorivej sile. Stvoriteľská sila prírody vytvára hmotu, ľudský génius zasa vdýchne do tejto hmoty skutočnosť. Vytvorené dielo si treba vážiť podľa jeho osobitých vlastností, práve tak ako treba vnímať každý kvet, každú horninu, každé zviera.“

__________________________________________________________________________________________

/8/  Horváth Róbert,Az isteni megnyilvánulás és a szuverenitás festője: Csontváry,Tradíció évkönyv. Debrecen, 2002 

/9/ Umelec, ktorého by Platón vylúčil zo svojho ideálneho spoločenstva  je naturalista a realista. Je typom  umelca, ktorého objektom nie je neviditeľný archetyp/ teda skutočné poznanie a pravda/ ale jeho rozmanité a kolísavé prejavy vo viditeľnom a materiálnom svete zmien, rovnako ako aj  jeho vlastné fyzické a psychické reakcie naň

Frithjof Schuon uvádza, že postupom posvätného umenia je „ umožniť duchu ústredných predstáv/obrazov/ svietiť cez rozličné metafory, ktoré zafixujú pohyb mysle infúziou jasu nemennosti, čím uložia pohyblivej duši tendenciu k interiorizácii. K zvnútorneniu, k splynutiu týchto konceptov s vlastnou vnútornou podstatou. 

Táto veľmi náročná úloha vyžaduje kontemplatívnu inteligenciu, umelecké zručnosti, vedomosti tradičného rámca, v ktorom  je dielo uplatnené  a možno najťažšie zo všetkého, ego, ktoré sa nepodieľa na procese!

/10/ Csontváry, Lajos Németh, Tatran, Bratislava 1973

/11/ ... univerzity prestali pôsobiť ako nositeľky svetla. Ľudia sýty špecializácie a racionalistického intelektualizmu, chcú počuť pravdu, ktorá po človeku neskĺzne ako voda, ale človeka uchopí a prenikne až do špiku kostí!“ (C.G.Jung)