ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otváracie hodiny

 

PásztorSK

 

WMU sk

 

BabymasázeSK

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

ŠÚV

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Národnostná a náboženská štruktúra obyvateľov na hornom toku Bodvy pred prvou svetovou vojnou (1. časť)

autor: gergely 2015-03-30

 

Národnostná a náboženská štruktúra obyvateľov na hornom toku Bodvy pred prvou svetovou vojnou (1. časť)

      Súčasný stav národnostnej štruktúry obyvateľov vo vybraných mestách a obciach Moldava nad Bodvou, Debraď, Jasov, Medzev a Vyšný Medzev prezrádza, že región v tomto smere nie je jednoliaty. Podľa posledného oficiálneho sčítania obyvateľov v roku 2011 je tu vedľa štátotvorného národa zastúpená hlavne maďarská, nemecká a rómska etnicita. Nie je to vôbec jav iba súčasného obdobia. Pre región bola vždy charakteristická mnohonárodnosť, avšak miera jednotlivých národností v minulosti nebola totožná so súčasným stavom. Od stredoveku platilo, že v Medzeve a Vyšnom Medzeve žilo prevažne nemecké obyvateľstvo, v Jasove a ďalej pozdĺž Bodvy prevládalo maďarské obyvateľstvo, pričom v niektorých susedných obciach (Poproč, Hačava) malo silné zastúpenie slovanské obyvateľstvo. Rómovia prichádzali do regiónu v neskorších storočiach a postupne sa usadzovali vo väčšine vybraných obcí. Spolužitie národností bolo v regióne regulované v prvom rade ekonomickými záujmami jeho obyvateľov a prirodzenou deľbou práce. Kým na juhu, v dôsledku lepších podmienok prevládalo poľnohospodárstvo, v severnejších sídlach sa do popredia dostávalo baníctvo a remeslá. /1/

     
      K tomu, aby sme poznali národnostnú štruktúru obyvateľov regiónu v čase vypuknutia prvej svetovej vojny, sa musíme vrátiť až do 18. storočia. V tomto storočí sa totiž dôsledkom celoštátnych a regionálnych udalostí (následky bojov proti Turkom, Rákócziho povstanie, morové epidémie) a následnom prisťahovaní sa nových obyvateľov  nastali v štruktúrach tunajšieho obyvateľstva razantné zmeny. /2/  Z poslednej tretiny uvedeného storočia máme aj prvé aké-také orientačné informácie o národnostnom zložení nami skúmaných miest a obcí. Vtedy vydaný Lexicon Locorum (Helységnévtár) prezrádza, že v roku 1773 prevládal v Nižnom a Vyšnom Medzeve nemecký jazyk, v Moldave nad Bodvou, v Debradi a v Jasove maďarský jazyk. /3/  V nasledujúcich sto rokoch tento stav sa v základoch nezmenil. V roku 1869 sa konalo prvé moderné sčítanie obyvateľov Uhorska. Sčítania sa následne cyklicky opakovali každých desať rokov, končiacich sa nulou (1880, 1890, 1900, 1910). Pri prvom zbieraní údajov v roku 1869 v hárkoch chýbala otázka o národnosti obyvateľov. To už pri nasledujúcom celoštátnom zbieraní údajov doplnili, pričom otázka smerovala nie na národnosť, ale na materinský jazyk opýtaných respondentov. 
 
      Podľa cenzu z roku 1880 mali Nemci v Nižnom a Vyšnom Medzeve vyše osemdesiat percentné zastúpenie, podobne tomu bolo, v prípade južnejších sídiel, s maďarským obyvateľstvom. Slováci síce obývali všetky sídla, v skutočnosti ale nikde nepresiahli 10 percentnú hranicu a celkovo v regióne ani päť percent (viď tabuľku).  Evidentné je pritom iba minimálne miešanie Nemcov a Maďarov v jednotlivých obciach, veď Maďari mali veľmi slabé zastúpenie v severných mestečkách, pričom také tvrdenie obstojí aj v prípade Nemcov na juhu. Tu sa ale treba zastaviť a nezabudnúť na dve určite prítomné, ale v štatistických údajoch ťažko identifikovateľné národnosti. Aj keď Nemcov v obciach Moldava nad Bodvou, Jasov a Debraď štatistiky evidovali, musíme si uvedomiť, že z celkového počtu 103 sa značná časť respondentov hlásila pri nasledujúcej otázke k židovskej viere. Židov totiž v Uhorsku identifikovali podľa náboženstva, z toho dôvodu sa hlásili za občanov s maďarskou, alebo nemeckou materinskou rečou, v menšej miere k slovenskému materinskému jazyku. Podľa toho, v akom jazykovom prostredí žili, resp. okrem vlastného jazyka akým jazykom hovorili doma. /4/
 
      Zistiť počet židovského obyvateľstva ako samostatného etnika, môžeme pomocou údajov o vierovyznaní obyvateľov. V roku 1880 v regióne horného toku Bodvy štatistiky uvádzajú 320 občanov so židovským vierovyznaním. Zaujímavá je pritom ich úplná absencia v Nižnom a Vyšnom Medzeve, čo môžeme vysvetliť v snahe nemeckých mešťanov odrážať konkurenciu od svojich obchodov. Druhou, ťažko identifikovanou národnosťou boli Rómovia, o ktorých sa v sledovanom regióne zo štatistických údajov v roku 1880 nič nedozvieme. Pravdepodobne boli zaradení do rubriky „Ostatní domáci“, alebo keďže ovládali okrem rómskeho jazyka aj niektorý ďalší jazyk, k Maďarom, Slovákom a Nemcom. /5/    
 
Obyvatelia v obciach na hornom toku Bodvy podľa materinského jazyka v roku 1880
 
 
Obec          Počet obyv.          Maďari        %          Nemci         %      Slováci     %   
Debraď                659                       592      89,8                 9        1,4           22           3,3   
Jasov*              1797                     1474      82,0               73        4,1         156           8,7   
Moldava n/B      1856                     1708      92,0                21        1,1           65           3,5   
N. Medzev      3213                       238        7,4            2273      86,3           58           1,8   
V. Medzev      1359                         10        0,7            1200      88,3           68           5,0   
 
Obyvatelia na hornom toku Bodvy podľa materinského jazyka v roku 1880   
 
Celkový počet obyv.           Maďari        %        Nemci     %            Slováci  %   
                8884                     4022     45,3          3576  40,3        369         4,2  
 
* Spolu s Jasovským Podzámkom
Zdroj: A Magyar korona országaiban az 1881. év elején végrehajtott népszámlálás eredményei I-II. Budapest: Országos Magyar Kir. Statisztikai Hivatal, 1882.
 
/1/  SMETANKA, Michal – SCHMIEDL, Jozef. Mnohonárodnostný Medzev. Spomienky na spolužitie Nemcov a Rómov. Prešov: Centrum antropologických výskumov v Prešove v spolupráci s Nadáciou Solidarita-Východ z Košíc a s Ústavom rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove, 2012, s. 12.
/2/ BODNÁR, Mónika. A Felső-Bódva-völgye lakosságának etnikai és vallási összetétele. In: BODNÁR, Mónika – RÉMIÁS Tibor (Ed.).  Tanulmányok a Bódva-völgye múltjából. Putnok: Múzeumi Könyvtár 5. A Gömöri Múzeum és Baráti Körének kiadványa, 1999, s. 439 – 448. 
/3/ Lexicon Universorum Regni Hungariae LOCORUM Populosorum... de 6a Marty anni 1772di emanatum. Anno Domini 1773. Budapest: Magyar békeküldöttség, 1920. 
/4/ Keďže značná časť židovskej populácie prišla do Uhorska zo susednej Haliče, ktorá bola súčasťou rakúskej časti monarchie, okrem svojho rodného jazyka ovládali aj nemecký jazyk a tak sa niektorí z nich považovali za Nemcov.
/5/ VÁRADI, János. A cigány népesség a történeti Magyarország polgári korszakában. Pécs, 2014. Dizertačná práca.
 
Súvisiace články tu:
 
https://www.rovart.com/sk/oblas-horneho-toku-bodvy-pred-prvou-svetovou-vojnou-obyvatelia-1-as_257
https://www.rovart.com/sk/oblas-horneho-toku-bodvy-pred-prvou-svetovou-vojnou-obyvatelia-2-as_262