ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Sándy

 

BabamasszázsSK

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Národnostná a náboženská štruktúra obyvateľov na hornom toku Bodvy pred prvou svetovou vojnou (2. časť)

autor: gergely 2015-04-09

 

Národnostná a náboženská štruktúra obyvateľov na hornom toku Bodvy pred prvou svetovou vojnou (2. časť)

     

     V dualistickom období sa v celom Uhorsku postupne zvyšoval pomer Maďarov oproti ostatným národnostiam. Kým v roku 1880 obyvatelia s maďarským materinským jazykom v Uhorsku (bez Chorvátska) tvorili 46,6 % z celkového počtu obyvateľov, v roku 1910 tvorili už 54,5 % obyvateľov. Na druhej strane, pomer nemeckej a slovenskej národnosti mal za uvedených 30 rokov neustále klesajúcu tendenciu. Hlavnou príčinou tohto trendu bola asimilácia nemaďarských národov, hlavne Nemcov (400 tisíc), Slovákov (200 tisíc) a Židov (200 tisíc). /1/

 

     Podobný vývoj v prípade materinskej reči sa objaví aj v regióne horného toku Bodvy. Do roku 1910 tak počtom, ako aj v pomere k iným národnostiam, mali absolútnu prevahu Maďari, pričom Slováci a Nemci obsadzovali skromnejšie pozície oproti roku 1880. Dokonca nárast pomeru Maďarov voči ostatným nemaďarským národom (z 45,3 % na 63,3 %) je ešte intenzívnejší, ako celoštátne ukazovatele. V roku 1910 je očividná prakticky jednonárodnosť Moldavy (98,5 % Maďarov), Jasova (95,6 %) a obce Debraď (97,7 %), pričom štatistiky uvádzajú aj v nemeckých mestečkách pozoruhodný počet Maďarov (22,4 % a 37,6 %). Podľa posledného predvojnového cenzu mali Slováci vo vybraných sídlach necelé päť percentné zastúpenie, takisto aj Nemci mali oslabené pozície oproti stavu z roku 1880 (pozri tabuľku). /2/ 

 
     Samozrejme, štatistické údaje vždy treba sledovať s určitým odstupom (to platí na každé sčítanie obyvateľov tak v minulosti, ako aj v súčasnosti), veď údaje nemusia byť pravdivé a často krát neodzrkadľujú skutočné pomery skúmanej oblasti vo vybranom období. Zaujímavé sú napríklad údaje vo Vyšnom Medzeve, kde v roku 1880 napočítali iba 10 obyvateľov s maďarskou materinskou rečou, oproti tomu o 30 rokov neskôr ich bolo v tom istom mestečku 592, čiže pribudlo až  582 Maďarov. Keďže nemáme vedomosti o hromadnom nasťahovaní Maďarov do Vyšného Medzeva medzi rokmi 1880 a 1910, tento obrovský nárast má jediné vysvetlenie v asimilácii Nemcov.
 
     Pozoruhodný nárast počtu Slovákov v tejto lokalite z pôvodného čísla 68 na 235 v uvedenom časovom intervale je možné vysvetliť príchodom spišských Slovákov, prevažne z Helcmanoviec od konca 19. storočia. /3/ V prípade Rómov sú štatistické údaje z roku 1910 minimálne otázne, keďže ich úplná absencia v Jasove a Moldave nad Bodvou v tomto období v žiadnom prípade nemôže byť pravdivá.
 
     K veľkému nárastu počtu Maďarov nepochybne prispeli aj Židia, respektíve ich postupná asimilácia do štátotvorného národa. Počet a mieru prítomnej židovskej komunity v regióne v roku 1910 prezradí súpis obyvateľov podľa vierovyznania (v ďalšej časti príspevku).      
 
Tabuľka 
Obyvatelia v obciach na hornom toku Bodvy podľa materinského jazyka v roku 1910
 
 
Obec Počet obyv.         Maď   %       Nemci   %      Slováci   %      Rómovia      %   
Debraď            606          592      97,7            2          0,3          12         2,0            0              0   
Jasov*          1604        1534      95,6          24          1,5          37         2,3            0              0   
Moldava n/B  2197        2163      98,5          16          0,7          15         0,7            0              0   
N. Medzev  2658          596       22,4        1918 72,2  83         3,1          60            2,3   
V. Medzev  1575          592       37,6         522         33,1 235       14,9          31            2,0   
 
Obyvatelia na hornom toku Bodvy podľa materinského jazyka v roku 1910   
 
Celkový počet obyv.            Maďari      % Nemci      % Slováci      % Rómovia %   
               8640                       5477           63,3 2482   28,7     382    4,4         91        1,1  
 
* Spolu s Jasovským Podzámkom
Zdroj: A Magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása, első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest: Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1912.
 

/1/ HANÁK, Péter et al. Magyarország története 1890–1918. 1. vyd. Budapest, Akadémiai könyvkiadó, 1978, s. 414-416.

/2/ A Magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása, első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest, Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1912.

 /3/ BOROVSZKY, Samu – SZIKLAY, János. Magyarország vármegyéi és városai (Magyarország monografiája) I. Abaúj–Torna vármegye és Kassa. 1. vyd. Budapest: Apollo, 1896, s. 329.

„V poslednej dobe sa viacerí prisťahovali zo Spiša, z Helcmanoviec...“ 

 

 

Súvisiace články tu:

 

https://www.rovart.com/sk/oblas-horneho-toku-bodvy-pred-prvou-svetovou-vojnou-obyvatelia-1-as_257

https://www.rovart.com/sk/oblas-horneho-toku-bodvy-pred-prvou-svetovou-vojnou-obyvatelia-2-as_262

https://www.rovart.com/sk/narodnostna-a-naboenska-truktura-obyvateov-na-hornom-toku-bodvy-pred-prvou-svetovou-vojnou-1-as_272