ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

NuridsányÉvaSK

 

dva percentá

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Národnostná štruktúra obyvateľov Košíc v druhej polovici 19. storočia

autor: Ladislav Gergely 2014-06-11

 

Národnostná štruktúra obyvateľov Košíc v druhej polovici 19. storočia

 

      Košice boli odjakživa multietnickým a multukulturálnym mestom. Podobne ako v stredoveku, aj v novodobých dejinách zohrávali významnú spoločenskú, kultúrnu, ekonomickú a politickú úlohu v Hornom Uhorsku (Felső Magyarország). Poloha mesta bola často dejiskom zmien a výrazné stopy tu zanechali migračné prúdy príslušníkov rôznych etnických skupín. Stav zaľudnenia mesta v 19. storočí je výsledkom dlhodobého vývinu, na ktorý vplývali rôzne faktory ako prisťahovalectvo, natalita a mortalita, epidémie, prírodné katastrofy, revolúcie, politické a ekonomické činitele.

 
      Košice od stredoveku obývali najmä tri národnosti a to slovenská, maďarská a nemecká. Samozrejme okrem nich tu pôsobili aj iné národnosti so svojimi kultúrami, ktoré však nedosiahli výrazné zastúpenie. V celkovom historickom vývoji mesta početná prevaha spomínaných troch národností sa niekoľkokrát menila. Národnostné  zloženie mesta do polovice 19. storočia môžeme vydedukovať len na základe sekundárnych prameňov (daňové súpisy, cirkevné matriky a pod.). 
 
Prvé oficiálne údaje o národnostnom zložení obyvateľov mesta Košice máme k dispozícii zo  sčítania z roku 1850/51. V tomto roku spočítali v Košiciach 13 034 obyvateľov (spolu s cudzincami), kedy mierne prevládalo slovenské etnikum, približne jednu tretinu tvorili Maďari, počet Nemcov v meste bol nižší, čo bolo výsledkom dlhšie trvajúcej asimilácie. V nasledujúcich sčítaniach (v rokoch 1857, 1869) sa obyvateľstvo podľa národnosti nezaznamenávalo. Od roku 1880 uhorskí štatistickí úrad už klasifikoval obyvateľov podľa materinskej reči.  Po roku 1890 štatistiky už zaznamenali zvýšený nárast maďarského etnika. Na uvedený trend vplývali rôzne faktory, ako napríklad zavádzanie maďarského jazyka do škôl a do úradov, asimilácia slovenského a nemeckého etnika, imigrácia a emigrácia. 
 
Údaje z posledného uhorského štatistického sčítania z roku 1910 už jasne naznačujú výraznú prevahu maďarského etnika v meste. V tomto období vychádzali v Košiciach prevažne maďarské knihy a noviny, divadelné predstavenia prebiehali v maďarskom jazyku a prevládal duch maďarskej kultúry. Napriek týmto tendenciám si Košice až do súčasnosti zachovali multietnické  prostredie. 
 
       Národnostné zloženie obyvateľov Košíc :
 
           Spolu Maďari Slováci Nemci   
  
1850 13 034 28,51% 46,51% 15,63%   
1880 26 097 39,80% 40,90% 16,70%   
1890 28 884 49,93% 33,64% 13,47%   
1900 40 102 64,82% 23,05%   8,69%   
1910 44 211 75,43% 14,81%   7,21%   
1919 46 826 38,42% 48,81%   5,29%   
1921 52 898 22,72% 60,77%   4,31%  
 
 
Pri pátraní po národnostnom zložení obyvateľov Košíc si musíme všímať špecifickú prepojenosť s náboženskou štruktúrou, keďže často krát práve vierovyznanie obyvateľov prezradzuje cenné informácie o ich etnickej príslušnosti. Pri vierovyznaniach obyvateľov mesta si v 19. storočí jasné prvenstvo držalo rímskokatolícke vierovyznanie (prevážne Slováci a Maďari). Významné zastúpenie mali aj protestanti a to kalvíni a luteráni (prevážne Maďari a Nemci). Menej početnejšia bola pravoslávna cirkev (Slovania). Od polovice 19. storočia sa čoraz vo väčšom počte objavujú prisťahovalci židovského vierovyznania (povolenie prisťahovať sa do Košíc im bolo udelené až v roku 1840), ktorí sa v otázke k etnickej príslušnosti pridali vo veľkej miere k štátotvorným národom. Pre dualistické obdobie je v Košiciach príznačný neustály rast židovskej populácie a v menšom tempe rast kalvínov. Na druhej strane sa mierne znižoval pomer rímskokatolíckych veriacich.