ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

FFF

 

augusztusi nyitva tartás

 

Róth Maximilián

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Oblasť horného toku Bodvy pred prvou svetovou vojnou - Obyvatelia (1. časť)

autor: gergely 2014-12-15

 

Oblasť horného toku Bodvy pred prvou svetovou vojnou - Obyvatelia (1. časť)

     

     Na začiatku 20. storočia, podobne ako v súčasnosti, oblasť horného toku Bodvy nepatrilo k najprosperujúcejším územným celkom v danom štátnom celku. Ďaleko od hlavného mesta, na periférii priemyselného a obchodného krvného obehu uhorského štátu región nemal dobré vyhliadky na rozvoj. Síce obce spájala od roku 1894 železničná trať od Moldavy nad Bodvou do Medzeva, /1/ trať mala ale iba regionálny charakter a nemohla byť tak skutočnou "zadržovacou silou" pre obyvateľov, opúšťajúcich mestečká a dediny oblasti. Stav počtu obyvateľov z roku 1910, kedy prebiehalo posledné uhorské sčítanie obyvateľov pred vypuknutím prvej svetovej vojny, prezradzuje v porovnaní s údajmi predchádzajúcich štatistík stagnáciu, alebo mierne ubúdanie počtu tunajšieho obyvateľstva. Kým ešte v roku 1828 obývalo vybrané mestečká a obce 9 878 ľudí, cenzus o 82 rokov (1910) prezradilo stav počtu obyvateľov iba v čísle 8 640. Ako sa to mohlo stáť v takej dobe, kedy sa zásluhou rýchle sa rozvíjajúceho zdravotníctva obyvatelia žili dlhší život a miera detskej úmrtnosti mala klesajúcu tendenciu v celom Uhorsku? 

 
Vývoj počtu obyvateľov pred prvou svetovou vojnou vo vybraných sídlach 
 
Názov obce                     1780    1828 1850    1869   1880    1890    1900    1910   
 
Debraď                               456      657   659      654     659      717       724      606   
Jasov*                             1738    1581 1592    1841   1800    1640     1719    1604   
Moldava n/Bodvou          1654    2281 2409    1782   1858    1767     1840    2197   
Nižný Medzev             3497    3421 3255    3478    3216    2693    2805    2658   
Vyšný Medzev             2319    1938 1949    1613    1359    1066    1411    1575  
 
* Spolu s Jasovským Podzámkom (Jászóváralja)
 
Zdroj:
TAMÁSKA, Máté. Kassa-vidék településképei. Pozsony: Kalligram, 2013. 556 s.
FÉNYES, Elek. Magyarország geográfiai szótára, mellyben minden város, falu és puszta, betürendben körülményesen leiratik. Pest: Fényes Elek, 1851.
NAGY, Ludovicus. Notitiae Politico-Geographico-Statisticae Inclyti Regni Hungariae, Partiumque Eidem Adnexarum. Budae: Procusae Typis Annae Landerer, 1828.
 
 
      Ubúdanie počtu obyvateľstva je dôsledkom viacerých ovplyvňujúcich faktorov z druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia, kde v prvom rade treba zdôrazniť následky vnútornej aj vonkajšej migrácie. Koncom 19. storočia vysťahovalectvo výrazne ovplyvňovalo spoločnosť v Uhorsku. Zo súčasného slovenského územia v tomto období smerovala do USA ako súčasť tretej vysťahovaleckej vlny od začiatku osemdesiatych rokov. Práve v tomto období ustupuje do pozadia tradičná európska migrácia z krajín západnej a strednej Európy a do popredia sa dostávajú vysťahovalci z južnej, strednej a východnej Európy. /2/ Najvýraznejšia vlna emigrantov z Uhorska bola práve zo severovýchodnej časti krajiny, v prevažnej miere do Spojených štátov amerických. Abovsko-turnianska župa bola jednou zo štyroch (okrem nej aj Zemplín, Šariš a Spiš) najviac zaťažených žúp, ktoré „trpeli“ emigráciou za oceán. Uhorské štatistické údaje potvrdzujú náklonnosť tunajšieho obyvateľstva opustiť rodné územie za lepšie podmienky v zahraničí. Podľa tých, na začiatku dvadsiateho storočia, tesne pred prvou svetovou vojnou (roky 1900 - 1913) župu opustilo až 45 346 občanov, každý rok priemerne 3 239 osôb. Pričom aj pri týchto číslach treba sledovať počet navrátilcov, ktorí sa po odpracovaní určitého obdobia vrátili domov s ušporenými peniazmi. Štatistiky evidujú v prvých štrnástich rokoch pri 361 074 vysťahovalcov zo súčasného slovenského územia až 111 435 navrátilcov, čiže zhruba jednu tretinu. /3/ 
 
      Pri porovnaní údajov pravidelných uhorských sčítaní ľudu v roku 1900 a 1910 v nami sledovaných v obciach pri hornom toku Bodvy trend vysťahovania na začiatku 20. storočia nepochybne súvisí s razantným poklesom počtu obyvateľov v Jasove o 115 osôb (6,7 %), v Nižnom Medzeve o 147 osôb (5,2 %) a v Debradi dokonca o 118 osôb (16,3 %). V Nižnom Medzeve zvýšila chuť emigrácie aj prakticky istý cieľ, keďže Medzevčania zásluhou istého Theodora Kuntza od 70-tych rokoch 19. storočia sa udomácnili za oceánom v meste Cleveland. Už na konci storočia sa odhadovalo počet medzevských vysťahovalcov v čísle 1500.
 
      Najväčším pomerom v radoch vysťahovalcov boli zastúpení agrárnici, čo znázorňuje biedne pomery na vidieku, mimo aglomerácie väčších miest. Robotu a s tým aj nový život hľadali najmä muži v najlepšom veku (20 až 40 roční), čiže spoločnosť hlavne na severovýchodnom Uhorsku a v tom aj v regióne horného toku Bodvy stratila značnú časť najlepšej pracovnej sily. /Pokračujeme/
 
 
/1/  SZIKLAY, János – BOROVSZKY, Samu (ed.). Magyarország vármegyéi és városai. A Magyar Korona Országai történetének, földrajzi, képzőművészeti, néprajzi, hadügyi és természeti viszonyainak, közművelődései és közgazdasági állapotának enciklopédiája. I. kötet. Abaúj és Torna vármegye és Kassa. Budapest, 1896,  s. 459. 
/2/  ILEK, Marián. Slovenské vysťahovalectvo koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia v celoeurópskom kontexte II. In KVH Beskydy. Dostupné na internete: http://www.kvhbeskydy.sk/slovenske-vystahovalectvo-koncom-19-storocia-a-zaciatkom-20-storocia-v-celoeuropskom-kontexte-ii-2/.
/3/ TAJTÁK, Ladislav. Slovenské vysťahovalectvo a migrácia v rokoch 1900–1914. In: Historický časopis, 1975, roč. 23, č. 3, s. 377-415.
/4/  SZIKLAY – BOROVSZKY, ref. 1, s. 325.