ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

Sándy

 

BabamasszázsSK

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Oblasť horného toku Bodvy pred prvou svetovou vojnou - Obyvatelia (2. časť)

autor: gergely 2015-01-14

 

Oblasť horného toku Bodvy pred prvou svetovou vojnou - Obyvatelia (2. časť)
     
     Pri emigrácii druhým vážnym dôvodom poklesu počtu obyvateľov v obciach pri hornom toku Bodvy bola vnútorná migrácia v rámci Uhorska do hlavného mesta, do vidieckych centier a do priemyselne vyspelejších oblastí štátu. Jedine s vnútornou migráciou je možné totiž vysvetliť minimálne stagnujúci počet obyvateľov v obciach na hornom toku Bodvy vtedy, keď v štáte prebiehalo práve v tomto období dovtedy nepoznaný nárast populácie. Veď počet obyvateľov Uhorska (bez Chorvátska) v dualistickom období z čísla 13,7 miliónov obyvateľov v roku 1869 za 40 rokov (1910) sa dostal na číslo 18,3 miliónov. /1/ 
 
     Štátna podpora industrializácie a s tým úzko spojená výstavba železnice nebola rovnomerne vyvážená v krajine, s čím súvisel celkom odlišný vývoj v jednotlivých oblastiach. Na demonštráciu nerovnomerného vývoja v štáte najlepšie slúži prípad zjednoteného hlavného mesta Budapešť, ktorá v dualistickom období rapídne vyrastala do pozície svetového mesta. Kým v čase spojenia troch pôvodných miest (Pešť, Budín a Starý Budín - Óbuda) v roku 1873 hlavné mesto Uhorska malo iba 270 685 obyvateľov, toto číslo sa do roku 1910 už vyšplhalo na 880 371, čo znamenalo až trojnásobný nárast. /2/ Pritom existujú aj také spomenutia vhodné časové úseky, ako päťročný interval v rokoch 1896 - 1900, kedy k pôvodnému obyvateľstvu pribudlo až 116 000 nových občanov. /3/ Tu však treba zdôrazniť, že v celouhorskom meradle práve zo severovýchodnej časti krajiny (v uhorskej verejnej správe tzv. pravý breh rieky Tisa) prichádzalo najmenej prisťahovalcov do hlavného mesta, keďže v roku 1910 z celkového počtu budapešťanov iba 3,8 % označil za miesto narodenia územie na severovýchode krajiny. /4/ 
 
     Obyvatelia Abovsko-turnianskej župy, medzi nimi aj obyvatelia regiónu horného toku Bodvy, v posledných desaťročiach pred prvou svetovou vojnou na usadenie skôr preferovali Košice, ako najbližšie regionálne centrum. V porovnaní s ostatnými uhorskými mestami Košice patrili v tomto období medzi najviac prosperujúce v oblasti počtu obyvateľov. Okrem hlavného mesta, severovýchodné vidiecke centrum mierou rastu populácie prevýšili iba mestá Nový Sad (Újvidék), Temešvár (Temesvár) a Pécs. /5/ Najväčšiu časť košického obyvateľstva, tak ako aj v ostatných mestách Uhorska tvorili prisťahovalci a práve Abovsko-turnianska župa bola najväčšou „zásobárňou“ nových obyvateľov Košíc, veď v roku 1910 z celkových 44 211 Košičanov až 7 426 (16,8 %) pochádzal zo susednej municípie, t. j. z Abovsko-turnianskej župy. /6/ 
 
     Ak sa pozrieme na vývoj počtu obyvateľov jednotlivých obcí (tabuľka), vidíme akýsi vnútorný migračný pohyb aj v samotnom regióne horného toku Bodvy. Síce celkový počet obyvateľov sídiel oproti stavu z roku 1828 klesol, v posledných dvoch dekádach pred vojnou je očividný rast počtu obyvateľov Moldavy nad Bodvou a Vyšného Medzeva. Nárast počtu obyvateľov Moldavy nad Bodvou za dvadsať rokov o 430 osôb (24,3 %) nepochybne súvisí s pozíciou mesta vo verejnej správe, ako sídla Čerehátskeho slúžnovského okresu (Csereháti járás). Zaujímavé je v tomto pohľade populačný rast Vyšného Medzeva, keďže tu tiež za dvadsať rokov pribudol až 509 ďalších obyvateľov. Čiastočné vysvetlenie nájdeme v prisťahovaní veľkého počtu Spišiakov, prevážne z obce Helcmanovce. /7/
 
Vývoj počtu obyvateľov pred prvou svetovou vojnou vo vybraných sídlach 
 
Názov obce                 1780      1828      1850      1869      1880      1890      1900      1910   
 
Debraď                            456        657        659          654        659          717          724          606   
Jasov*                           1738           1581      1592        1841      1800        1640        1719        1604   
Moldava n/Bodvou        1654           2281      2409        1782      1858        1767        1840        2197   
Nižný Medzev           3497           3421      3255        3478     3216        2693        2805        2658   
Vyšný Medzev           2319           1938      1949        1613      1359        1066        1411        1575
 
* Spolu s Jasovským Podzámkom (Jászóváralja)
 
Zdroj: TAMÁSKA, Máté. Kassa-vidék településképei. Pozsony: Kalligram, 2013. 556 s.
FÉNYES, Elek. Magyarország geográfiai szótára, mellyben minden város, falu és puszta, betürendben körülményesen leiratik. Pest: Fényes Elek, 1851.
NAGY, Ludovicus. Notitiae Politico-Geographico-Statisticae Inclyti Regni Hungariae, Partiumque Eidem Adnexarum. Budae: Procusae Typis Annae Landerer, 1828.
 
/1/ HANÁK, Péter et al. Magyarország története 1890–1918. Budapest: Akadémiai Kiadó, 1978, s. 405. 
/2/ HANÁK, ref. 1, s. 406.
/3/ VÖRÖS, Károly. Budapest története IV. Budapest: Akadémiai Kiadó, 1978, s. 577.
15. novembra 1896 v Budapešti spočítali 601 636 obyvateľov, avšak podľa nasledujúceho sčítania ľudu v roku 1900 v meste už žilo 717 681 osôb. 
/4/ VÖRÖS, ref. 3, s. 578.
/5/ REGINÁČOVÁ, Nikola – GERGELY, Ladislav. Obyvateľstvo Košíc a administratívne členenie mesta v 19. storočí v archívnych dokumentoch a literatúre. In Človek a spoločnosť, 2011, roč. 14, č. 2, ISSN 1335-3608.
/6/ KOVÁCS, Alajos. Kassa népességének fejlődése és összetétele. In: Magyar statisztikai szemle, 1939, sz. 5, s. 519 – 542.
/7/ SZIKLAY, János – BOROVSZKY, Samu (ed.). Magyarország vármegyéi és városai. A Magyar Korona Országai történetének, földrajzi, képzőművészeti, néprajzi, hadügyi és természeti viszonyainak, közművelődései és közgazdasági állapotának enciklopédiája. I. kötet. Abaúj és Torna vármegye és Kassa. Budapest, 1896,  s. 459. 
 
1. časť článku tu:
https://www.rovart.com/sk/oblas-horneho-toku-bodvy-pred-prvou-svetovou-vojnou-obyvatelia-1-as_257