ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

Sándy

 

BabamasszázsSK

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Organizácia košickej mestskej polície na začiatku 20. storočia

autor: gergely 2016-03-20

 

Organizácia košickej mestskej polície na začiatku 20. storočia

     

     V dualistickom období zabezpečenie verejného poriadku na území jednotlivých municipálnych miest bolo vykonané prostredníctvom mestských polícií, ktoré boli financované z municipálneho rozpočtu. Podliehali kontrole nadriadených úradov, ako mestskej rade, municipálnemu výboru, administratívnej komisii a hlavnému županovi. Výnimku tvorilo iba hlavné mesto Budapešť, kde od roku 1881 zabezpečenie verejného poriadku vykonávala štátna polícia, a teda bola financovaná zo štátnych zdrojov. Pre mestá s municipálnym právom bolo na začiatku 20. storočia udržiavanie vlastných polícií finančne náročné. Napriek celoštátnej diskusií o potrebe poštátnenia mestských polícií, tento krok sa štátnemu aparátu do konca prvej svetovej vojny nepodarilo zrealizovať. Ako štátna výpomoc pre mestá bol schválený zákon o rozvíjaní uhorských miest (1912. évi LVIII. törvénycikk, a városok fejlesztéséről, ďalej čl. 58/1912), ktorý zákon sa venoval okrem iného aj kvalitatívnemu a kvantitatívnemu rozvoju mestských polícií. V prvom paragrafe zákona bol zverejnený plán štátnej dotácie pre uhorské mestá v každom nasledujúcom roku do 1916, kde sa vymedzila presná suma z dotácie na financovanie mestských polícií. /1/ Tento pozitívny vývoj narušila o dva roky rozpútaná Veľká vojna, následkom čoho boli policajné zbory v ešte horšej finančnej situácií, ako v roku 1912. 

 
      Napriek neľahkej finančnej situácií mali mestské polície v dualistickom období široko rozvetvené úlohy. V zmysle platných zákonov a mestských štatútov košický mestský policajný zbor vedľa svojej primárnej úlohy strážcu verejnej bezpečnosti bol policajným trestným súdom I. stupňa, zdravotníckou vrchnosťou I. stupňa, veterinárnou vrchnosťou I. stupňa, živnostenskou vrchnosťou I. stupňa. Okrem toho sa staral o hospodárske záležitosti (kontrola trhov, stavebnej činnosti, clá). Mala na starosti prostredníctvom Prihlasovacieho úradu, ktorý bol súčasťou policajného kapitanátu, evidenciu cudzincov /2/ a od roku 1905 aj emigrantov z Košíc, keďže od tohto roku prebrala od Ministerstva vnútra vydávanie cestovných pasov. /3/  
 
      Košická mestská polícia od začiatku 20. storočia až do vypuknutia prvej svetovej vojny permanentne trpela zlou finančnou situáciou, čo v tomto období neumožnilo vybudovať vyhovujúce  pracovné priestory pre policajné riaditeľstvo. Úrad mestskej polície v prvých rokoch 20. storočia obsadil prízemné miestnosti radnice, čo presahovalo kapacitné možnosti budovy. Valné zhromaždenie mestského zastupiteľstva (municipálneho výboru) 18. mája 1910 sa tento problém snažilo vyriešiť premiestnením úradov polície, kasárne policajného mužstva (z adresy Hlavnej ulice č. 114.) a mestskej väznice do budovy „Čierneho orla“ (Hlavná ulica č. 29). /4/ 
 
      V organizácií košickej polície boli na prelome 19. a 20. storočia evidentné organizačné a kvalitatívne nedostatky, zapríčinené v prvom rade prudkým nárastom počtu obyvateľov. /5/ Úrad mal dve hlavné organizačné jednotky: policajné riaditeľstvo, ako správcu polície a policajnú stráž, ako výkonnú políciu. Na čele košickej mestskej polície ako hlavný policajný kapitán bol od marca 1903 József Váczy, ktorého vymenoval z pomedzi ôsmich kandidátov vtedajší hlavný župan Zsigmond Péchy. /6/ Keďže menovaním sa József Váczy dostal do funkcie s doživotnou platnosťou, na ďalších voľbách mestských úradníkov (v rokoch 1908 a 1914) sa ako kandidát nezúčastnil. /7/ Na čele mestskej polície vytrval aj vo vojnovom období a až po vojne bol pozbavený svojej funkcie vytvorením nového československého úradníctva na začiatku roku 1919. Aj keď ako vedúci košickej polície bol v predvojnovom období častokrát kritizovaný miestnou tlačou, za ocenenie vlastných zásluh mohol považovať zvolenie za predsedu Krajinského spolku policajných úradníkov (Rendőrtisztviselők Országos Egyesülete) v decembri 1913. /8/ Podľa mestského štatútu z roku 1913 úradníkmi policajného riaditeľstva boli ešte dvaja policajní kapitáni, traja policajní koncipienti a jeden policajný pomocný koncipient. Odbornými orgánmi riaditeľstva boli dvaja úradní lekári, 2 zverolekári z ktorých 1 bol zároveň aj riaditeľom verejného bitúnku. K pomocnému personálu patrilo 5 kancelárskych úradníkov, diurnisti a služobníci. /9/
 
      Policajnú stráž ako výkonný orgán polície tvorili policajný inšpektor, policajní kontrolóri, strážcovia a vyšetrovatelia. Tento orgán polície kvôli podfinancovaniu zo strany mestského zastupiteľstva v prvých rokoch 20. storočia svoju činnosť vykonával s nedostatočným počtom zamestnancov. Košické noviny (Felsőmagyarország) právom kritizovali mestskú políciu, že so zborom 50 až 60 policajtov nie je možné strážiť také veľké mesto, ako Košice /10/ a ani piati vyšetrovatelia nestačia na obrovské množstvo úloh. /11/ Tie isté noviny žiadali mešťanostu v roku 1907 vyriešiť už neúnosnú situáciu vysokej kriminality žandárstvom. /12/ Až po uvedomení vážnosti situácie sa pokúšal municipiálny výbor skoncovať s nepriaznivým stavom. Situácia sa v nasledujúcich rokoch mierne zlepšila, aj s novo systemizovanou pozíciou policajného inšpektora v roku 1909. /13/ V júli 1909 mesto malo dohromady 74 policajtov (policajná stráž) /14/ a postupným zvyšovaním počtu zamestnancov sa do roku 1912 mestským činiteľom podarilo zvýšiť počet personálu policajného zboru na 101 (8 vyšetrovateľov, 1 žalárny strážnik poddôstojník, 1 strážmajster poddôstojník, 10 policajných kontrolórov poddôstojníkov, 66 policajných strážcov I. triedy, 12 policajných strážcov II. triedy, 2 policajní strážcovia I. triedy ako kontrolóri zdravia, 1 policajný inšpektor). /15/
 
      Do vypuknutia prvej svetovej vojny v júli 1914 už ďalšie zmeny v štruktúre a v stave košickej mestskej polície nenastali. Policajný zbor naďalej vykonával svoju každodennú rutinnú činnosť, ktorej význam ale razantne zmenšila budúca mnohonásobná vojnová zaťaženosť.  
 
 
Poznámky
 
/1/ http://www.1000ev.hu/index.php?a=3&param=7183
V zákone schválené dotácie pre uhorské mestá: rok 1913: 5 000 000 korún; 1914: 6 000 000 korún; 1915: 7 000 000 korún; 1916: 8 000 000 korún. Z týchto súm išlo na rozvoj polícií v roku 1913: 1 000 000 korún; 1914: 2 000 000 korún; 1915: 3 000 000 korún; 1916: 4 000 000 korún. 
/2/ Archív mesta Košice (ďalej AMK), fond (ďalej f.) Magistrát mesta Košice (ďalej MMK), krabica (ďalej kr.) 2296, číslo (ďalej č.) 229/1915. 
/3/ AMK, f. MMK, kr. 2278, č. 7784/1914. 
Dokument obsahuje výkaz policajného kapitána o vysťahovalectve medzi rokmi od 1905 – 1913.
/4/ Vyúčtovanie prác na budove Čierneho orla a budove na Hlavnej ulici č. 114 mestské zastupiteľstvo prijalo na svojom valnom zhromaždení 28. marca 1910. Konečné vyúčtovanie (64 386,51 korún) predstavovalo približne dvojnásobnú hodnotu sumy (38 126,61 korún), ktorú na tento účel mesto zobralo ako pôžičku ešte v roku 1910.  AMK, f. MMK, kr. 2280, č. 624/1914. 
/5/ A Magyar korona országainak 1900. évi népszámlálása. Első rész. A népesség általános leírása községenkint. Budapest: Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1902.    
Podľa oficiálnych údajov Uhorského štatistického úradu mali Košice podľa sčítania v roku 1870 21 742 obyvateľov. V roku 1900 Košice mali už 35 586 obyvateľov (bez vojakov).
/6/ Felsőmagyarország, 6. marec 1906.
/7/ Na policajnom kapitanáte MV menovalo s doživotným mandátom na funkcie policajných kapitánov, policajných koncipientov, policajného inšpektora (od roku 1909), policajného pomocného koncipienta a po vypočutí názoru municipálnej zdravotnej komisie aj dvoch hlavných lekárov.
Kassa szabad királyi város szabályrendeletei. Košice: A felsőmagyarországi politikai napilap nyomdája, 1913. (ďalej Szabályrendeletek), paragraf 176.
/8/ Kassai ujság, 11. marca 1913.
/9/ Szabályrendeletek, paragraf 81.
/10/ Felsőmagyarország, 23. januára 1903.
/11/ Felsőmagyarország, 4. máj 1905.
/12/ Felsőmagyarország, 20. august 1907.
/13/ Kassai hírlap, 30. júla 1909. 
/14/ Napló, 8. júl 1909.
/15/ AMK, f. MMK, kr. 2260, č. 4440/1912.