ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Permakultúra (1. časť)

autor: Csobády Beáta 2016-04-25

 

Permakultúra (1. časť)

      V 19. storočí mestá mali vlastné farmy. Začali sa budovať komerčné, priemyselné budovy a pestovanie potravín vytlačili za hranice miest, na vidiek. V dnešnej dobe mestá už nie sú schopné zabezpečiť svoje vlastné potraviny a energiu. Medzi cieľmi permakultúry je vrátenie produkcie potravín naspäť do mesta a mestských oblastí. Ďalším cieľom je, aby budovy šetrili, vyrábali energiu s využitím napríklad slnečnej alebo veternej energie. Mestá majú nevyužívané, prázdne pozemky, okraje ciest, dvory budov, verandy, balkóny. Mestský úrad zamestnáva ľudí, ktorí sa starajú o zelene, ale dalo by sa tieto aktivity preorientovať na starostlivosť o úžitkové rastliny. Ďalej by mohli vysadiť lesy okolo priemyselných zón, aby filtrovali vzduch, produkovali kyslík a dodávali aj palivové drevo./1/

 
      Keby sme chceli definovať permakultúru veľmi jednocho, tak je „úspešný prístup k navrhovaniu vysoko produktívnych trvalo udržateľných záhrad, balkónov, ovocných sadov, parkov, lesov, ale aj celých ľudských udalostí, obcí, sídlisk a miest.“/2/
 
      Permakultúrne dizajny sa dajú uplatniť na všetky sféry ľudskej činnosti. Používajú ich už na všetkých kontinentoch, za všetkých klimatických podmienok. Využivajú vlastnosti prírodných ekosystémov spolu s modernými technológiami a starými zručnosťami. S tým vytvárajú harmonický systém, aby sme mohli žiť v zdravom a čistom prostredí./3/
 
Charakteristika permakultúry
 
      Permakultúra alebo permanentná kultúra je dizájnerský systém pre navrhovanie trvale udržateľných ľudských sídiel. Termín je skratkou angilických slov: permanent agriculture./4/ Koncept vznikol v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Zakladateľmi sú Bill Mollison a David Holmgren./5/ Zaoberá sa rastlinami, zvieratami, budovami a infraštruktúrou, ako voda, energia, ale skúma aj ich vzájomný vzťah a správne rozmiestnenie v priestore./6/ Kultúra znamená, že všetko, čo vytvára človek, každý čin ovplyvňuje ďalšie veci a tieto činy sú robené vedome./7/ Jej cieľom je vytvoriť ekologicky zdravé a ekonomicky prosperujúce systémy, ktoré sú schopné zabezpečiť vlastné potreby bez znečistenia. Dôležité je aj to, aby tieto systémy boli dlhodobo udržateľné. Permakultúra využíva prirodzené vlastnosti rastlín a zvierat. Pozoruje prírodné systémy a tradičné poľnohospodársto. Vychádza z prírodných ekologických modelov, a vytvára kultivovanú ekológiu s vhodným dizajnom, vyprodukuje viac potravín pre ľudí ako bežné prírodné systémy./8/ Sú to tradičné metódy kombinované s efektívnejšími modernými technológiami. Jednoducho povedané je to určitý životný štýl./9/ „...zdravý sedliacky rozum, vylepšený o novodobé vymoženosti.“/10/
 
      „Permakultura je systém, který nám umožňuje žít na zemi s využívaním energie v jejím přirozeném proudění, kde je poměrně neškodná, a s využívaním potravin a přírodních surovin v jejich přirozené hojnosti, takže není nutné kvůli nim neustále ničiť život.“ /11/
 
      Podľa Vankovej v permakultúre rozoznáme tri druhy etiky: starostlivosť o Zem, starostlivosť o ľudí a starostlivosť a využívanie nášho voľného času a prebytkov na účely o starostlivosť o Zem a ľudí. Prvá oblasť tvorí všetko živé a neživé. Musíme chrániť prírodu. Musíme pretvoriť dnešnú spoločnosť na takú, aby bola v harmónii s prírodou. Dobre by bolo, keby sme nechali aspoň časť prírody bez zásahu ľudí. Preto je to dôležité, lebo tam by mohla prebiehať evolúcia. Starostlivosť o ľudí je o zabezpečení životných potrieb. Treba vytvárať slobodnú spoločnosť, aby sme predchádzali zbytočnej produkcie. Ľudské hodnoty musíme presunúť z materiálnej stránky na duševnú stránku a na medzľudské vzťahy. Posledná oblasť hovorí o tom, že musíme obmedziť zbytočné plytvanie prírodných zdrojov. Máme možnosť prejsť na obnoviteľné zdroje energie, ktoré neškodia životnému prostrediu. Aj my sami sa vieme postarať o základné potreby. Voľný čas, peniaze a energiu môžeme investovať na ochranu prírody a pomáhať iným./12/ 
 
      Systém permakultúry uznáva vrodenú hodnotu každej živej veci. Etika preniká do všetkých aspektov spoločnosti, prostredia a ekonomických systémov. Podľa Mollisona konkurenciu musíme nahradiť spoluprácou. Permakultúra obsahuje dve základné kroky. Prvý krok sú zákony a princípy, ktorých sa dá prispôsobiť na klimatické a kultúrne podmienky. Druhý sa venuje praktickým technikám, ktoré sú v rôznych klímach a kultúrach odlišné./13/ 
 
      Dôležitým bodom permanentnej kultúry je pozorovanie. Snažme sa vypozorovať oslnenie, východ a západ slnka. Podľa toho vieme dobre umiesniť dom a záhradu. Ďalej pozorujeme prúdenie vzduchu a vietor, odkiaľ fúka, lebo prúdenie má vplyv aj na dozrievanie plodov. Musíme mať aj zdroje vody, môže to byť studňa, potok, vodovod, dažďová voda. Dôležité je aj zloženie pôdy. Máme ťažkú alebo ľahkú pôdu, a pozorujeme aj farebnosť a hodnotu ph. Sleduje aj prírodné a iné zdroje materiálov. Keď máme v dispozícií kameň, drevo alebo piesok, pri budovaní a pri rekonštrukcií nemusíme ich kúpiť. Musíme mať na zreteli čo nás potenciálne ohrozuje, napríklad povodeň, požiar, atď. Dbajme aj na to, že aké sú miestne zvláštnosti a štýl domu./14/
 
Poznámky
 
/1/ Porov. MOLLISON, B.: Úvod do permakultury. Revúca : PERMAKULTÚRA (CS), 1994. s. 171.
/2/ ČERNÁKOVÁ, P.: Permakultúra. http://zdravezahrady.sk/zdrave-zahrady/permakultura/ (07. 04. 2016)
/3/ Porov. ČERNÁKOVÁ, P.: Permakultúra. http://zdravezahrady.sk/zdrave-zahrady/permakultura/ (07. 04. 2016)
/4/ Porov. MOLLISON, B.: Úvod do permakultury. Revúca : PERMAKULTÚRA (CS), 1994. s. 1.
/5/ Porov. SVOBODA, J.: Co je permakultura? http://www.ekozahrady.com/co_je_pk.htm. (06. 04. 2016)
/6/ Porov. MOLLISON, B.: Úvod do permakultury. Revúca : PERMAKULTÚRA (CS), 1994. s. 1. 
/7/ Porov. GIRGOŠKOVÁ, Z. M.: Permakultúra je vlastne zdravý sedliacky rozum. http://lifereset.sk/permakultura-je-vlastne-zdravy-sedliacky-rozum/ (06. 04. 2016)
/8/ Porov. MOLLISON, B.: Úvod do permakultury. Revúca: PERMAKULTÚRA (CS), 1994. s. 1. 
/9/ Porov. GIRGOŠKOVÁ, Z. M.: Permakultúra je vlastne zdravý sedliacky rozum. http://lifereset.sk/permakultura-je-vlastne-zdravy-sedliacky-rozum/ (06. 04. 2016)
/10/ GIRGOŠKOVÁ, Z. M.: Permakultúra je vlastne zdravý sedliacky rozum. http://lifereset.sk/permakultura-je-vlastne-zdravy-sedliacky-rozum/ (06. 04. 2016)
/11/ MOLLISON, B.: Úvod do permakultury. Revúca: PERMAKULTÚRA (CS), 1994. s. 1. 
/12/ Porov. TEREK, J. – PETRO, M. – LOJAN, R.: Environmentalistika inak. Prešov: Bookman s.r.o. Prešov, 2015. s. 107.
/13/ Porov. MOLLISON, B.: Úvod do permakultury. Revúca: PERMAKULTÚRA (CS), 1994. s. 3.
/14/ Porov. ČERNÁKOVÁ, P.: Permakultúra. http://zdravezahrady.sk/zdrave-zahrady/permakultura/ (07. 04. 2016)