ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

FFF

 

augusztusi nyitva tartás

 

Róth Maximilián

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Permakultúra (2. časť)

autor: Csobády Beáta 2016-05-04

 

Permakultúra (2. časť)

Plánovanie zón

 
      Energeticky úsporné plánovanie vychádza z umiestnení rastlín a zvierat. Na umiestnenie majú vplyv trh, prístupy, svažitosť, klíma, špeciálne prostredie (napr. kamenité svahy) a pôdne podmienky (napr. tvrdá pôda). /1/ 
 
Plánovanie zón znamená umiestnenie prvkov podľa toho, ako často používame alebo ako často musíme obsluhovať. Také miesta, ako záhradka alebo skleník, treba denne navštevovať. Z toho vyplýva, že tieto miesta musíme naplánovať čo najbližšie k domu. Les alebo ovocné záhrady nepotrebujú dennú starostlivosť, takže nemusia byť blízko k obydliu. Plánovanie vždy začíname od hlavného bodu, od domu. Zónovanie je určené počtom návštev daného prvku, rastliny a zvieratá, za účelom zberu úrody alebo produkcie a počtom návštev potrebných k obsluhe tohto prvku. Čím viac návštev potrebuje daný prvok, tým bude bližšie umiestnený. Takým spôsobom ušetríme čas, námahu a energiu. Hovorí sa, že až vtedy začíname rozvíjať naše aktivity, keď najbližšiu zónu budeme mať úplne pod kontrolou. Zóna 0 je centrum aktivity, náš dom. Bolo by dobré, keby už bol navrhovaný a postavený tak, aby šetril energiu a uspokojoval naše potreby. Zóna I je najbližšie okolie domu. Toto miesto je najintenzívnejšie využívané. Môže tu byť záhradka, dielňa, skleník, malé zvieratá, kompostný kút, sušiareň, atď. Táto oblasť nie je vhodná pre veľké zvieratá a veľké stromy. Zóna II vyžaduje intenzívnu starostlivosť. Môžeme tu umiestniť väčšie krýky, malé miešané ovocné sady, ale aj terasy, rybníky, bylinky, niekoľko väčších stromov. V tejto zóne zvieratá a rastliny potrebujú intenzívnu starostlivosť. Zóna III obsahuje neporezávané a nemulčované ovocné stromy, veľké pastviny, pole na pestovanie hlavných plodín. Sú tu kravy, ovce, veľké stromy. Zóna IV je využívaná na zber plodín, na pestovanie odolných potravín a nachádzajú tu aj neorezávané stromy, les. Stromy produkujú komerčné drevo. V zóne V sú divoké prírodné systémy. Zónu iba pozorujeme, je hlavným miestom meditácie. Tu sme iba návštevníkmi, nie správcami. Zóny predstavujú vhodnú metódu pre prácu. /2/ V praxi tieto zóny sa budú prelínať a niekedy tvar a prístup pozemku spôsobujú, že najmenej používaná oblasť sa dostane tesne k najintenzívnejšej. Zónovacie vzory sa môžu zmeniť, keď napríklad pracujeme s viacerými centrami. V takom prípade treba dobre naplánovať a vytvoriť vzťahy medzi centrami, dodávkami vody, energie, kanalizácie, ciest, atď. 
 
Mestská a predmestská permakultúrna záhrada
 
      V tejto kapitole by som chcela opísať, aké možnosti majú ľudia, ktorí žijú v meste, a chceli by pestovať rastliny, zeleniny. Preto som si vybrala práve tie, lebo permakultúrny životný štýl na vidieku je veľmi rôznorodý s veľkými možnosťami a o tom by sa dalo písať veľmi veľa. Ľudia žijúci v meste nemajú také môžnosti. 
 
      Mestský a predmestský dizajn využíva tie isté metódy, ako na vidieku, ale v menšom meradle. Je dôležité vedieť, že čím je menšia plocha, tím väčšiu starostlivosť musíme venovať intenzifikácii produkcie a minimalizovať plochu nevyužitného priestoru. Môžeme používať špirálové záhony, klíčové dierky, limitovať chodníkové plochy a stohovať do výšky. /3/ 
 
      Malé mestské priestory vyžadujú najviac premýšlania, ale dajú sa vyprodukovať potraviny v nádobách na okne, balkónoch, chodníkoch. Vieme pestovať rastliny aj v byte, ale v takom prípade treba ich presúvať za slnkom, lebo rastliny potrebujú najmenej šesť hodín slnečného svetla denne. Nádoby na pestovanie môžu byť kvetináče, krabice, košíky, debny. Treba dávať pozor na to, aby tieto nádoby mali dierky, aby voda vedela odtiekať. Koreňové zeleniny vyžadujú hĺbšie nádoby. Zemiaky môžme pestovať aj v dvesto litrových debnách, sudoch, ale aj v pneumatikách. Položíme zemiaky na vrstvu mulču vo vnútri kontajneru a prikryjeme ďalšou vrstvou mulču. Keď zemiaky vyklíčia a už majú listy, pridávame ďalšiu vrstvu mulču. Zakrytá časť bude plodiť zemiaky. Takým spôsobom je zber ľahšia akoby sme pestovali v pôde na poli. V malom priestore vieme pestovať kuchynské bylinky, napríklad tymián, bazalku, majorán. Na verandách a v malých vnutorných dvoroch musíme umiestňovať rastliny tak, aby vyššie nezatieňovali nižších. Môžeme využívať aj policový systém. V pivnici vieme pestovať huby na tmavom a chladnom mieste. Dobré riešenie na balkónoch je treláž. /4/
 
      Ľudia, ktorí bývajú v predmestí v rodinných domoch majú oveľa väčšie možnosti, ako tí, ktorí bývajú v bytovkách. Môžu mať malý skleník, vedia vysadiť stromy, chovať drobné zvieratá, ako napríklad včely. Keby sme chceli nahradiť veľké stromy trelážmi robme to tak, aby sme nezastienili zeleninové záhony. Môžme mať aj miniatúrne ovocné stromy, ktoré majú iba dva metre. Tieto stromy potrebujú veľkú starostlivosť a majú kratšiu životnosť. Štepené stromy sú pre malé záhrady veľmi cenné. Na jednom kmeni môžeme mať viac odrôd. Marhuľový strom tým spôsobom dokáže plodiť aj mandle. Na tvrdom a kamenitom pozemku je vhodný kompostom vyplnený, vyvýšený kruhový záhon. Taký záhon je úspornejší, čo sa týka vody, lebo stačí jeden centrálny postrekovač. Dá sa ich postaviť aj v náročných podmienkach, a aj tam, kde pôda je nevhodná, lebo je umelo dodaná a tvorená pridávaním biologických odpadov. Skutočná plocha k pestovaniu je väčšia než daný kruh, lebo napríklad cukety sa budú plaziť po zemi. Vo vnútri kruhu striedáme rýchle rastúce druhy s pomaly rastúcimi, ako mrkva, reďkovka, brokolica, šalát. /5/
 
      Je to jedno, kde žijeme, ale mali by sme začať niečo robiť. Napríklad znížme svoju spotrebu energie. Podľa štatistiky by sme mohli žiť z 40% energie bez toho, aby sme mali vzdať čokoľvek cenného. Energiu môžeme využivať aj účinnejšie. Ďalej by sme mohli častejšie využivať verejnú dopravu. Aj vodu vieme ušetriť tak, že zachytáme dažďovú vodu a šedú vodu používame v záchodoch alebo na polievanie záhrady. Potraviny vieme vypestovať sami. Spolupráca s prírodou prináša harmóniu./6/ Mali by sme sa starať o svoje okolie, o ľudí. Keby sme poznali limity svojej potreby, vedeli by sme kedy môžeme zdielať veci a kedy treba nakupovať. /7/
 
      Mohli by sme plánovať tak, aby naše aktivity prispievali k trvalej udržitelnosti. Treba využívať osvedčené zdomácnené druhy. Plánujme malé, ale vysoko účinné energetické systémy. Pestujme rôznorodé a zmiešané kultúry. Treba zalesniť Zem a obnoviť úrodnosť pôdy. Mali by sme recyklovať odpady a nájsť riešenie, nie iba hľadať problémy./8/ Veľmi dôležité je zhŕňanie informácií. Nestačí, že prečítame viac kníh, ale musíme rozprávať s ľudmi, ktorí už poznajú prostredie, pôdu. Tak si budujeme aj vzťahy. Naše návrhy musia byť v súlade s prírodou, prostredím a samozrejme aj so susedmi. Keď udržujeme dobré vzťahy, tak nám ľudia pomôžu a my navzájom im pomáhame./9/ „Udržiavanie kvality zložiek životného prostredia je jedným zo základných pilierov konceptu trvalo udržateľného rozvoja, realizácia ktorého pôsobí ako faktor konvergencie rôznych skupín spoločnosti, ktoré sa môžu vyznačovať diametrálne odlišným spôsobom myslenia.“ /10/
 
 
Poznámky
 
/1/ Porov. MOLLISON, B.: Úvod do permakultury. Revúca : PERMAKULTÚRA (CS), 1994. s. 9.
/2/ Porov. MOLLISON, B.: Úvod do permakultury. Revúca : PERMAKULTÚRA (CS), 1994. s. 9-11.
/3/ Porov. MOLLISON, B.: Úvod do permakultury. Revúca : PERMAKULTÚRA (CS), 1994. s. 105-106.
/4/ Porov. MOLLISON, B.: Úvod do permakultury. Revúca : PERMAKULTÚRA (CS), 1994. s. 105-106.
/5/ Porov. MOLLISON, B.: Úvod do permakultury. Revúca : PERMAKULTÚRA (CS), 1994. s. 107-109.
/6/ Porov. MOLLISON, B.: Úvod do permakultury. Revúca : PERMAKULTÚRA (CS), 1994. s. 1. 
/7/ Porov. GIRGOŠKOVÁ, Z. M.: Permakultúra je vlastne zdravý sedliacky rozum. http://lifereset.sk/permakultura-je-vlastne-zdravy-sedliacky-rozum/. (06.07.2016).
/8/ Porov. MOLLISON, B.: Úvod do permakultury. Revúca : PERMAKULTÚRA (CS), 1994. s. 3. 
/9/ Porov. GIRGOŠKOVÁ, Z. M.: Permakultúra je vlastne zdravý sedliacky rozum. http://lifereset.sk/permakultura-je-vlastne-zdravy-sedliacky-rozum/. (06.07.2016).
/10/ TEREK, J. – PETRO, M. – LOJAN, R.: Environmentalistika inak. Prešov : Bookman s.r.o. Prešov, 2015. s. 106.
 
Súvisiace články
https://www.rovart.com/sk/permakultura-1-as_339