ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

héttorony

 

eNRARV2019SK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

Vianoce u babky2019

 

retRock

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Pieseň piesní

autor: akad. sochár Viktor Oravec 2012-04-26

 

Pieseň piesní
PIESEŇ PIESNÍ
 
Príhovor akad. sochára Viktora Oravca na otvorení výstavy Otta Szabóa Pieseň piesní
 
 
Vážené dámy, vážení páni, milí priatelia, milí hostia. Som rád, že sa tu dnes takto spoločne stretávame a osobitne si vážim pocty, vzácnej pocty, ktorej sa mi dostalo a to ,že na tomto mieste môžem otvoriť autorskú výstavu môjho priateľa, výtvarníka Ottiho Szabóa.
Ďalej si vás dovoľujem  všetkých čo najsrdečnejšie privítať a pozdraviť vás, v predvečer  Nežnej revolúcie, ktorá pred 22 rokmi, zmenila naše životy a prerodila nás z totality do slobodnej pluralitnej spoločnosti. Teraz mi dovoľte povedať niekoľko postrehov a pocitov a mojej vnútornej rezonancie k tvorbe môjho priateľa.
 
Oto je výtvarník, umelec so strohým záberom vlastnej tvorby. Od voľnej kreatívnej tvorby, cez grafiky, ilustrácie až po piedestál, ktorý predstavuje jeho vzťah a jeho zaujatosť pre témy sakrálnej tvorby, vychádzajúce zo štúdia biblie a jej inšpiráciou. Oto nám tu v galérii Vojtecha Lofflera predstavuje svoje maliarske cykly inšpirované  biblickými príbehmi zo Starého i Nového zákona pretransformováva svojimi očami a zmyslami do súčasnosti, do našich dní, ktorými sa spoločne boríme, tápame, hľadáme, nachádzame, strácame, chápeme a vôbec nerozumieme, naplno snažiac sa vo svojich kontempláciách uchopiť podstatu. Zažiť ten azda najkrajší pocit iluminácie, osvietenia, pochopenia. Pochopenia jednoty a harmónie a zároveň disharmónie vo všetkom. Hermetizmus s jeho zakladateľom egyptským veľkňazom Hermesm Trismegistom nás učí: „Ako hore tak dole ,ako dole tak hore!“ 
 
Úžasné, hoci existuje nekonečno protikladov vytvárajúcich rovnováhu v kozme, na našej matke zemi. A to nekonečno protikladov tvorí božský princíp jednoty toho všetkého, čo sme našimi zmyslami schopní obsiahnúť. Ale vráťme sa k biblii, ktorá môjho priateľa Ota inšpiruje azda tak ako každého človeka. Biblia je príbeh rasy zvanej človek. Je to príbeh človeka, ktorý sa od počiatku stvorenia až do dnešných dní vždy v inakvejúcich obmenách opakuje. Zásadným medzníkom sa ale stal  príchod syna človeka, syna božieho  na túto zem a jeho život na púť, jeho zázračné dielo od jeho úteku do Egypta, kam to ukryli jeho rodičia Mária a Jozef pred zbesilím Herodesom. Jeho štúdia egyptských mystrérií. Až po jeh návrat do Judei, jeho verejnú činnosť. Ježiš vyučoval viac v chráme, mal zázračné schopnosti a množstvo neprajníkov a skrytých nepriateľov, ktorí ho považovali za rebela a jeho učenie za kacírstvo. Ľudská nenávisť, ktorá nakoniec vyústila v zradu, zajatie, mučenie, ukrižovanie, smrť a mystérium vstania z mŕtvých . Ako povedal sám Ježiš: „Kto vo mňa verí nikdy nezomrie.“
 
Áno každý z nás si nesie na pleciach svoj kríž. Všetci prežívame to čo aj Oto zobrazuje vo svojich obrazoch. Všetci vždy a znovu prežívame svoje túžby, trápenia, strach, túžime milovať a byť milovaní. Kto by chcel byť celkom sám a opustený? Snívame svoje sny. Hľadáme vysnívaný ideál šťastného a spokojného života. Každý z nás hľadá zázemie, istotu ale napriek tomu bývame svedkami svojich víťazstiev ale aj prehier, osobných.... Často hoc možno nechtiac a neuvedomujúc si to. Ubližujeme svojim najbližším. Áno sme zraniteľní často krát slabí, ale vždy sa znovu postavíme na nohy na vlastné nohy, dvíhame zo zeme svoj kríž a pokračujeme ďalej na našej ceste. Sami sme si strojcami vlastného osudu, vlastným životom, bez toho aby sme si to často krát uvedomovali. Žijeme a riadime sa rovnako svojimi citmi i rozumom, ktoré často bojujú proti sebe. Často sa sami zamýšľame nad zmyslom nášho života. Kladieme si otázku kto sme ? Odkiaľ prichádzame, kde sme, a kam kráčame, tak ako to nastoľuje aj Oto vo svojej tvorbe. Nosným motívom objavujúcich sa v Otových dielach je človek – ľudská bytosť, ľudská figúra, často obnažená bezbranná, primárna, podstatná, oklieštená od všetkých nánosov. Tak ako Pilát povedal rozvášnenému davu: „Ecce Homo!“ 
 
Vo svojich kontemplatívnych výstupoch Oto zobrazuje ženu aj muža ako dve hlavné hybné sily sveta. Ako hlavný hybný nástroj civilizácie. Áno, keby sme nemali dušu, boli by sme možno iba chladnými biologickými entitami- robotmi a androidmi. Ale spojenie muža a ženy, Adama a Evy vytvorilo úplne novú veličinu a hnací motor celej civilizácie- lásku. Ženu Oto zobrazuje ako nositeľku života ako matku ako Evu ako Máriu ako Máriu Magdalénu. Otove práce v nás vyvolávajú pocit, človeče zastav sa na chvíľu a zamysli sa, medituj! Otove diela nás priamo vťahujú a priamo zasahujú, vťahujú a nabádajú k tomu aby sme začali premýšľať nad sebou samými a sami sa kontrolovali s mystériou jeho obrazov. Oto zámerne a prezieravo atakuje a burcuje naše mysle a naše duše, núti ich k prehodnoteniu momentálneho sveta, v ktorom žijeme a ktorý spoločne vytvárame. Atakuje nás temnotou a v nej skrytým diablom a zlom, ktoré na nás na každom kroku číha. Musíme byť silní a obozretní a opatrní a pozorní. Áno ako žiť  čestne, spravodlivo a v pravde. Mať čisté vlastné svedomie udržiavať svojho ducha v nepretržitej bdelosti a pozornosti pred zlom, neprávosťou a deštrukciou. Oto nás prostredníctvom svojich obrazov napáda k návratu. 
 
K tradičným hodnotám, ktoré si v minulosti dokázali staré zanikajúce civilizácie udržiavať po celé tisícročia. Pod tradičnými  hodnotami sa rozumejú pojmy ako láska k blížnemu, porozumenie, partnerstvo, neubližovanie, nezasahovanie, ľudská vzájomnosť, hodnoty , ktoré by mali zvíťaziť nad ľudskou malosťou, zakomplexovanosťou, hlúposťou, obmedzenosťou, závislosťou, nenávisťou a osamelosťou. Trápenie súženie a utrpenie by nás mali viesť k cnostiam k rozšírenému vedomiu a pochopeniu všetkých vecí a ...... Aj väčšina Otových diel nesie v sebe pečať tajomna a tajomstva, ktoré by sa mal pokúsiť divák rozlúštiť rozšifrovať. Mnohé obrazy zaznamenávajú stavy ducha ich autora sú plné imaginativnosti a autorovho ..... sa,....... sú nositeľmi synonyma svetlo v tme. Kontrastuje svetlo a tmu ako dva základné protiklady, ktoré sú v permanentnom vzájomnom dueli. Obrazy a deje sa vynárajú z tmy prostredníctvom imaginatívnej iluminácie, osvetlenia, pričom ale absolútna tma a absolútne svetlo sú stelesnením absolútnej prázdnoty, ktorá neobsahuje nič okrem samej seba. 
 
Ďalšou časťou Otovej výstavy je súbor grafík, ktoré autor nazýva „AVE MARIA, ZDRAVAS MÁRIA – PIESEŇ PIESNÍ.“Sú to úvahy na dielo Franza Schuberta, používajúc spev Celina Diona, Andrea Bocelliho, Luciana Pavarotiho so skupinou Queen. Hudbu Beyonce, Bobbyho Mc Ferrina, Mariu Callas...
Teraz si dovolím zacitovať slová autora: „ A pritom som prišiel na to ,že budhistická Mantra a Zdravas Mária je o tom istom. Zdravas Mária milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho...
Óm Mani Padme Húm! Pochválený je klenot lotosového kvetu.
 
Z  Otovej tvorby k nám prichádza alebo vyžaruje a reflektuje aj fenomén života a smrti, vrátane stavov pred a po resp. štádium odtiaľ sem a odtiaľto tam. Otova tvorba nesie vo svojej formálnej nevnímajúc myšlienkovú podstatu aj charakter sakrálneho  umenia, opierajúc sa čiastočne len v náznaku o prejav renesančných majstrov, ale zásadným spôsobom pretransformovaných do súčasnej autorskej výpovede. Oto realizoval mnoho svojich prác pre sakrálnu architektúru. Vytvoril oltárne obrazy, obrazy svätcov, ako aj súbor 14. obrazov Krížovú cestu pre kostol v Orechovej Potôni. Ďalšou oblasťou, ktorej sa Oto venuje je ilustrovanie kníh a ilustrácie detských rozprávkových kníh. V závere by som chcel zvýrazniť Otovu charizmu v prvom rade ako tvorcu, výtvarníka ale aj ako vynikajúceho organizátora, zanieteného nadšenca človeka, ktorý spája ľudí má zmysel pre vec a svoje vízie vie dobre dotiahnuť do výborného konca.
 
V roku 1994 založil združenie výtvarných umelcov a mladej inteligencie tu v Košiciach a východoslovenskom regióne Rovás inak aj Rovart, ktoré sa zaoberá pravidelným organizovaním výstav súčasných výtvarných umelcov, tvorcov idúcich cestou súčasných aktuálnych výtvarných tendencií, letnými workshopmi pre profesionálnych výtvarníkov a taktiež rozvojom talentu mladých. Zaoberá sa aj organizovaním tvorivých táborov rôznych umeleckých a kultúrnych podujatí a festivalov, domácimi, medzinárodnými sympóziami, workshopmi, vzdelávajúcimi prednáškami a podobne. Ďalej je zakladateľom virtuálnej galérie Rovart, ktorá sa zaoberá aktuálnymi problémami súčasného výtvarného, kultúrneho a spoločenského diania a v neposlednom rade je zakladateľom a organizačnou jednotkou Rovas-Akadémia výtvarného umenia na Kmeťovej ulici č.34 tu v Košiciach. Je to dom a ateliér, v ktorom žil a tvoril slávny košický sochár Vojtech Löffler a úplne na záver.
 
Milý Oti dovoľ mi aby som ti poblahoprial k tvojej autorskej výstave tu v tejto galérii tu na tomto mieste a poprial ti množstvo tvorivej energie, množstvo nadšenia a síl pre organizovanie tak významných a zaslúžilých podujatí ako si realizoval doteraz a veľa šťastia, pokoja a lásky v tvojom osobnom i rodinnom živote.
 
 
V kocke o umelcovi 
 
Ottó Szabó študoval na Katedre grafiky VŠVU v Bratislave, od roku 2008 vyučuje na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach. Je jedným zo zakladateľov Združenia výtvarných umelcov a mladej inteligencie Rovás a v roku 2004 sa podieľal na vytvorení virtuálnej galérie Rovart. Má na konte viacero knižných ilustrácií a grafík. V súčasnosti sa venuje voľnej umeleckej činnosti, sakrálnej a monumentálnej tvorbe.
Jeho výstava Pieseň piesní je súčasťou Visegrádskych dní Košice 2011 aj Festivalu sakrálneho umenia v Košiciach.
 
zdroj: www.kamdomesta.sk