ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Čičváková

 

SlavkaHriadelova

 

Otto Szabó

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Prepísanie uhorských šľachtických mien do slovenského jazyka (1. časť)

autor: Gabriel Szeghy 2014-06-22

 

Prepísanie uhorských šľachtických mien do slovenského jazyka (1. časť)

 

     Keď som uvažoval, či mám napísať zopár viet o prepise šľachtických rodových mien a priezvisk z historických prameňov a dokumentov, prvotne som to zamietol. Už v predchádzajúcom období som sa totiž zaoberal touto témou /1/ a neprístupnosť istých odborníkov, ani len k diskusii, ma do značnej miery znechutila. Tobôž ak aj vedecký časopis, ktorý by mal byť slobodný a demokratický, odmietol v minulosti akúkoľvek diskusiu na túto tému. Preto som sa zamýšľal, či to bude mať vôbec nejaký význam, zmysel... Došiel som však k záveru, že asi áno, a to z viacerých dôvodov. Preto mi, prosím, dovoľte zopár mojich úvah. Vo všeobecnosti by sa asi dali zaradiť do viacerých oblastí na: ľudsko-etickú, odborno-historickú, edukačnú (ktorá nadväzuje, resp. vychádza z predchádzajúcej) a právnu. Skôr však ako začnem hovoriť o jednotlivých oblastiach, ktoré mi vyvstali, aspoň stručne načrtnem genézu celého problému, aj keď si myslím, že je viac-menej všetkým dobre známa. /2/ 

     

     Už od roku 1948 sa dá sledovať istý vývoj tohto problému. Vtedy došlo k výmene vládnej garnitúry. Od tohto obdobia začali vznikať isté slovakizačné tendencie pri písaní uhorských šľachtických rodových mien a priezvisk aj na literárnovednom poli. /3/ Dôsledkom toho istá časť odborníkov začala vytvárať rôzne slovenské novotvary mien a druhá zase uprednostňovala rôzne modifikácie mien, písaných zložkovým pravopisom (ako aj ich pôvodné tvary).

 

     Nová situácia nastala až koncom 70-tych rokov, kedy Jozef Novák skúmal Kubínyiho zbierku pečatí a ich vlastníkov. Počas tejto práce sa bezprostredne začal venovať i prepisu priezvisk týchto šľachtických rodov. Následne sa z jeho popudu v auguste 1977 zišli historici a jazykovedci na Katedre  čs. dejín a archívnictva FF UK, ktorí sa dohodli na porade, kde by zaujali stanovisko k riešeniu tejto problematiky. Porada sa uskutočnila ešte toho istého roku. V novembri 1978 sa v obnovenej Komisii pre historickú terminológiu pri Historickom ústave SAV pod predsedníctvom Richarda Marsinu prerokoval Novákov návrh na úpravu písania priezvisk uhorských šľachtických rodov. Tu sa taktiež konštatovala potreba úpravy pri ich písaní. Časť členov však chcela, aby sa daná úprava týkala iba priezvisk rodov slovenského pôvodu. Na ďalších poradách sa však títo členovia už pripojili k dôslednému zavedeniu slovenskej ortografie pri týchto priezviskách. František Sedlák vo svojom koreferáte súhlasil len s tým, aby sa slovenská ortografia uplatňovala pri tých rodoch a priezviskách, ktoré majú dokázateľne etnicky i územne slovenský pôvod. No nakoniec sa prihlásil k Novákovmu návrhu. Neskôr bola zvolená užšia komisia, ktorá ešte raz prerokovala Novákov návrh. Za neprítomnosti Bžocha a Nováka v roku 1979 poverila Pavla Horvátha vypracovaním a sformulovaním zásad pre slovenskú transkripciu rodových mien a priezvisk. /4/ Tieto zásady boli neskôr  publikované v Slovenskej archivistike /5/ a použité i pri pripravovanom heslári, ktorý vypracovali pracovníci Biografického ústavu Matice slovenskej pod názvom Malý slovenský biografický slovník (1982,  Martin). Následne bolo vydaných 6 zväzkov Slovenského biografického slovníka (vyd. 1986-1994). Tak sa závery tejto komisie stali dnes kodifikovanou normou spisovnej slovenčiny, formulovanou v Pravidlách slovenského pravopisu (1991), spracovaných pravopisnou komisiou Jazykovedného ústavu SAV. Od tej doby, až do dnes, však pretrvávajú v tejto problematike otázky, ktoré neboli zodpovedané. Stále sa ozývajú hlasy odborníkov, ktorí nesúhlasia s týmto prepisom priezvisk.

 

     My historici, archivári, oživujeme bližšiu či dávnejšiu minulosť – fakty, udalosti, ktoré sa v skutočnosti odohrali a tu si musíme uvedomiť, že osobnosti, ktoré sa nám v priebehu dejín vynárajú, skutočne existovali, žili – tak ako my dnes. Nech už mali akékoľvek cítenie (o národnosti ťažko možno hovoriť v stredoveku, keďže dôležitejšia bola príslušnosť ku kráľovstvu – kráľovi, konfesii a k triednemu, spoločenskému postaveniu), boli svojprávni a istým spôsobom sa podpisovali. To by sme mali rešpektovať. Veď historik má zachovávať fakty a priezvisko je jasným rozlišovacím faktom. Na to mi však iste mnohí z vás budú oponovať, že veľakrát sa stávalo, že raz sa podpísal dotyčný šľachtic tak, inokedy zase inak, a že mnohokrát boli zapisovaní len skrz nejakého pisára, od ktorého záležalo, ako ich zapísal. Áno, je to tak. Na to som však už zodpovedal dávnejšie vo svojej štúdii. /6/ Potomkovia viacerých šľachtických rodov žijú aj v súčasnosti /7/ a asi nikomu z nás by sa nepáčilo, keby priezvisko svojho starého či prastarého otca videl spotvorené na nepoznanie. A to, že v slovenčine ani neexistujú isté samohlásky, čím meno nemôže ani len znieť podobne, /8/ uvediem v ďalšej časti svojej úvahy. Prvotnou snahou bolo dosiahnuť zjednotenie pri písaní týchto mien, /9/ ale podľa súčasne platných noriem nejde ani o transkripciu priezvisk, ale skôr o ich poslovenčovanie. Je však zaujímavé, že sa nepoužíva rovnaký meter pre všetky priezviská (nemecké...). /10/ 

/Pokračujeme/

 

/1/ SZEGHY, Gabriel. Slovenská transkripcia uhorských rodových mien a priezvisk? In: Knižnica, 2005, č. 8, s. 3-5.

Taktiež tu:  http://www.snk.sk/swift_data/source/casopis_kniznica/2005/august/03.pdf , SZEGHY, Gabriel. Vývoj slovenskej transkripcie uhorských rodových mien a priezvisk a návrh na jej úpravu. In: Historica Carpatica, 2007, 38, s. 145-150.

/2/ Prvotné štúdie k celému tomuto problému: DORUĽA, Ján. Z histórie slovensko-maďarských jazykových vzťahov. In: Slovenská reč, 1973, 38, č. 3-4, s. 173-174. UHLÁR, Vladimír. Ako prepisovať priezvisko Mednyánszky. In: Slovenská reč, 1973, 38, č. 5, s. 292-297.  NOVÁK, Jozef. Úprava písania priezvísk historických rodov. In: Slovenská archivistika. 1979, č. 2, s. 175-178. HORVÁTH, Pavel. O potrebe a zásadách slovenskej transkripcie rodových mien a priezvisk. In: Slovenská archivistika, 1980, 25, č. 2, s. 199-211. SEDLÁK, František. Návrh na úpravu písania priezvísk uhorských šľachtických rodov. In: Slovenská archivistika, 1980, 25, č. 2, s. 195-199. UHLÁR, Vladimír. O transkripcii rodových mien a priezvisk v slovenčine. In: Slovenská reč, 1982, 47, č. 1, s. 57-60. 

/3/ HORVÁTH, Pavel. Neuvážený  návrh  na zrušenie slovenskej transkripcie starých  rodových  mien a priezvísk. In: Historický časopis, 1999, č. 2, s. 313.

/4/  SZEGHY, Gabriel. Vývoj slovenskej transkripcie uhorských rodových mien a priezvisk a návrh na jej úpravu. In: Historica Carpatica, 2007, 38, s. 145-146.  

/5/ HORVÁTH, Pavel. O potrebe a zásadách slovenskej transkripcie rodových mien a priezvísk. In: Slovenská    archivistika, 1980,  č. 2, s. 199-211.

/6/ Viď poznámku č. 1.

/7/ Aj keď viacerí z nich žijú v zahraničí (a teraz nemám na mysli Maďarsko), svoje meno si nezmenili, neprispôsobili.

/8/  SEDLÁK, Fratišek. Návrh na úpravu písania priezvísk uhorských šľachtických rodov. In: Slovenská archivistika, 1980, 25, č. 2, s. 196.

/9/ Tým nechceme povedať, že aj do daného obdobia nepanovala istá rozkolísanosť, ale aspoň nedochádzalo k necitlivému a cielenému zneucťovaniu jednotlivých šľachtických priezvisk.  

/10/ Napríklad aj slovenskí predstavitelia majú dublety v menách A. F. Kollár, atď.