ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

FFF

 

augusztusi nyitva tartás

 

Róth Maximilián

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Prepísanie uhorských šľachtických mien do slovenského jazyka (2. časť)

autor: Gabriel Szeghy 2014-06-30

 

Prepísanie uhorských šľachtických mien do slovenského jazyka (2. časť)

 

     Na prvú oblasť predchádzajúcich mojich úvah nadväzuje právna. Písomnosti, v ktorých sa šľachtické priezviská vyskytovali a vyskytujú, mali vo svojej dobe (ale i teraz) veľakrát úradnú, právnu povahu, čiže by sme ich tak mali aj vnímať. Majú výpovednú a právne záväznú silu. Čiže tu nejde o osobnú korešpondenciu, aj keď v nej mohol dokonca dotyčný človek ešte slobodnejšie vyjadrovať svoje cítenie, a to aj formou svojho podpisu.

 

     V mladšej dobe máme zachované aj matriky, ktoré sú úradnými knihami, tak isto ako aj súčasné matriky, na základe ktorých sa vydávajú právoplatné úradné overenia a potvrdenia. Úradníčka pri vydávaní konkrétneho potvrdenia vypisuje meno tak (a nijak inak), ako je uvedené v matrike. /1/ Nesmie ho zmeniť – došlo by k falšovaniu údajov. Takými istými dokumentmi boli stredoveké listiny a iné dokumenty právnej povahy. Stačí, aby sa iba jeden potomok šľachticov obrátil s týmto problémom na súdy a ja si trúfam povedať, že vyhrá. Potom sa bude musieť táto norma vyškrtnúť z pravidiel slovenského pravopisu. Tu nejde o pravopisný, jazykovedný problém, ale o odborný. Treba si uvedomiť, že ide o zasahovanie do osobných práv človeka, jeho predkov a potomkov. 

 

     Podobné je to aj vtedy, keď redakčná rada núti autora odborného článku, aby sa podpísal pod niečo, s čím nesúhlasí, s čím sa nestotožňuje. Ale to už sme v ďalšej časti mojich úvah – odborno-historických. V podstate som k tejto oblasti už napísal asi všetko, čo som chcel, vo svojich predchádzajúcich štúdiách. V článkoch, ktoré vyšli po ich uverejnení, som nezaregistroval žiadne odborné námietky, ktoré by nejakým spôsobom negovali moje tvrdenia (alebo iných historikov protestujúcich proti súčasnej transkripcii) a obhajobu revízie spôsobu transkripcie, ale skôr v nich šlo o vyslovenie osobných názorov. I preto som sa rozhodol, že aj ja budem tento článok formulovať v tomto duchu. Väčšina z nás pozná názory jednotlivých autorov publikujúcich v poslednom období a podľa toho dokáže rozlíšiť články pre a proti transkripcii. /2/ Tu nejde o nejaké samoúčelné dosiahnutie svojej pravdy, ale okrem už spomínaných dôvodov i o odborné a praktické hľadisko.

 

     Kto už vyhľadával v pôvodných archívnych pomôckach, protokoloch či indexoch, veľmi dobre vie, že po slovensky prepísané priezvisko nemá ani šancu spätne nájsť. Predošlá generácia ako aj tá naša, tieto pôvodné formy písania priezvisk ešte pozná, ale asi sa nikto nezamýšľal nad tým, čo bude o pár rokov, keď bude platiť súčasná podoba prepisu priezvisk osobností, predstaviteľov politického, hospodárskeho a kultúrneho života uhorských dejín.

 

     Samozrejme, že je rozdiel, či ide o stoličné (župné), alebo o mestské prostredie. V mestskom, kde je frekvencia šľachtických osobností nižšia (aspoň do istého obdobia), s prepisom nie je až taký problém, keďže väčšinou ide o nemecké priezviská a tie súčasná transkripcia akosi obchádza a ponecháva v ich pôvodnom tvare (aspoň pri týchto nedochádza k spotvoreniu). /3/ Pritom priezviská týchto osobností boli taktiež ovplyvnené - germanizáciou. /4/ Ale ja mám pocit, akoby nič iné ako maďarizácia, ani neexistovalo. No čo už? Objektivita a profesionalita asi niektorým našim kolegom nič nehovorí. 

 

 

/1/ Podobne aj pri vybavovaní reštitúcií alebo iných právnych dokazovaní nemôžete predložiť poslovenčené priezvisko žiadateľa (potomka), ale historické, skutočné priezvisko. Tu by som chcel podotknúť, že súčasťou celého mena šľachtica, napríklad na úradne vydávaných krstných listoch, bol predikát. Ale ako všetci dobre vieme, tieto boli na našom území zrušené po prvej svetovej vojne, aj keď tým sa (okrem iného) zase len zrušila istá schopnosť rozoznávania.

/2/ Štúdie, ktoré vyšli v poslednej dobe k tomuto problému: HORVÁTH, Pavel. Neuvážený návrh na zrušenie slovenskej transkripcie starých rodových mien a priezvísk. In: Historický časopis, 1999, č. 2, s. 306-315. MAŤOVČÍK, Augustín. Kodifikácia mien v Slovenskom biografickom slovníku. In: Bibliografický zborník 1996 – 97, MS, 2000, s. 115-117. DORUĽA, Ján. Písanie osobných mien a miestnych názvov z uhorského obdobia slovenských dejín. In: Rozpravy k slovenským dejinám. Ed. Viliam ČIČAJ. Bratislava. Historický ústav SAV, 2001, s. 48-52. CHRENKOVÁ, Edita. Uvádzanie osobných mien v lexikónových dielach. In: Revue svetovej literatúry, 2002, č. 1, s.138. KOWALSKÁ, Eva. Úvaha o príčinách a dôsledkoch prepisu „uhorských“ mien do slovenčiny. In: Problémy adaptácie cudzích mien v slovenčine. Ed.: Ľubor KRÁLIK, Bratislava, 2002, s. 88.  MÉSZÁROSOVÁ, Klára. Nomen est omen. http://www.foruminst.sk/publ/disputa/3/disputa3_meszarosova.pdf , PARENIČKA, Pavol. Ešte raz o prepisovaní priezvisk historických rodov (nielen uhorských). In: Knižnica, 2006, 7, č. 6-7, s. 35-40. ELIÁŠ, Štefan. Niekoľko poznámok k slovenskej transkripcii uhorských rodových mien a priezvísk v praxi. In: Historica Carpatica, 2007, 38, s. 151-153. KOVÁČ, Dušan. Problém písania mien historických osobností z obdobia uhorských dejín. In: Historický časopis, 2010, 58, č. 1, s. 135-137. HRNKO, Anton. AD: Dušan KOVÁČ, Problém písania mien historických osobností z obdobia uhorských dejín. In: Historický časopis, 2010, 58, č. 2, s. 343-345. FEDERMAYER, Frederik. Úvaha k problematike prepisu priezvisk. In: Slovenská archivistika, 2010, 45, č. 1, s. 76-77. HAUTOVÁ, Júlia. Stanovisko redakcie Slovenskej archivistiky k nepublikovanej štúdii Frederika Federmayera Klement Literát Beczenczy (a archontológia zástupcov miestodržiteľov úradu palatína) a jeho úvahe k problematike prepisu priezvisk. In: Slovenská archivistika, 2010, 45, č. 1, s. 78-79. Šimončič, J.: K diskusii: doc. F. Federmayer – redakcia Slovenskej archivistiky (Ad SA 1/2010, s. 76-79). In: Slovenská archivistika, 2010, 45, č. 2, s. 88-89. Viď ešte poznámku č. 1. 

/3/ Tvrdenie, že nemecké obyvateľstvo, doosídlenie je jasné, a že sa dá jednoduchšie odlíšiť od domáceho obyvateľstva, neobstojí. Rovnako sa to dá rozlíšiť aj pri maďarskom obyvateľstve.

/4/ Preto som vo svojej štúdii navrhoval, ak už dať vôbec nejaký časový medzník, tak je to práve len obdobie najväčšej germanizácie (1740 – 1780 a obdobie Bachovho absolutizmu) a maďarizácie (19. storočie – 1918). Meniť priezviská pred a po danom časovom úseku nemá opodstatnenie.