ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

Sándy

 

BabamasszázsSK

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Prepísanie uhorských šľachtických mien do slovenského jazyka (3. časť)

autor: Gabriel Szeghy 2014-07-09

 

Prepísanie uhorských šľachtických mien do slovenského jazyka (3. časť)

 

      Čo ak sa v písomných prameňoch vyskytne tá istá osoba, len v rôznom časovom období (alebo aj v tom istom), zapísaná v rôznych podobách? Uvediem príklad z mestského archívu. Žil richtár, ktorý bol zapísaný až troma spôsobmi (jazykmi), a to radšej nehovorím o jeho rôznych pravopisných obmenách: Aurifaber (latinsky), Goldschmid (nemecky), Ötvös (maďarsky). /1/ Teraz by som len chcel vedieť, ktoré z týchto mien by sa malo prepísať podľa slovenskej transkripcie? Alebo, keďže ide o meno remeselníckeho pôvodu, bolo by úplne preložené do slovenčiny na Zlatník? Ako poznám niektorých kolegov, tak žiaľ, asi áno. Ale ide o to, že to už nebude tá istá osoba a že ju podľa toho ani nikto nenájde v žiadnych mestských písomnostiach či archívnych pomôckach. Alebo podobne richtár Kukelbrecht (nemecky), alebo ináč Kakuk (maďarsky). /2/ Ktoré priezvisko by sa prepísalo? Alebo by z toho vznikla Kukučka? Už len na základe takýchto jednoduchých príkladov vidieť (aj keď som to už naschvál dotiahol ad absurdum) nezmyselnosť súčasnej transkripcie. 

 

      Ale vrátim sa k téme šľachtických priezvisk, kde taktiež môžeme nájsť podobné nezmyselnosti. Napríklad je nevyhnutné uvedomiť si, že slovenská abeceda nepozná niektoré samohlásky, ktoré zložkový uhorský (maďarský) pravopis má. A to: ö, ő, ü, ű, a dokonca i dlhé é, ktoré neznie tak ako naše dlhé é (a iné). A pritom sa tieto pri slovenskom prepise ponechávajú, preberajú! Napríklad z rodu Dessewffy sa urobí Dežőfi, pritom ő ani nie je slovenské. Ale mal som tu na mysli iné – Füzy – Füzi, Körtvélyesy – Körtvéješi, atď. A takýchto zvláštností je viacero. Aby ma každý dobre pochopil. Ja nie som proti tomu, aby sa v týchto záležitostiach urobil poriadok (dokonca som navrhol aj ako), /3/ ale nie tak, ako je tomu teraz, keď dochádza k zneucťovaniu týchto rodov. Je potrebné uviesť aj to, že v minulosti existovali šľachtické rody, jednotliví členovia, ktorí sa raz podpisovali po slovensky a inokedy po maďarsky. Napríklad Ördög – Čert, alebo Szent Iványi (Szentiványi) – Svätojánsky. Tu by som už však nechal na každom autorovi, ktoré priezvisko uprednostní, s tým však, že by som stále uviedol konkrétny predikát, odkiaľ dotyčný šľachtic pochádzal (Szentiványi z Liptovského sv. Jána). Samozrejme, že by som uprednostnil tú formu, ktorá sa viac vyskytovala v písomných prameňoch, /4/ a ktorá je dobre fixovaná i v okolitých štátoch. Takže konkrétny zápis by mohol vyzerať asi takto: Juraj de Gara (Gorje), Ján Ruttkay z Vrútok (Rutkaj), (a ďalej už iba Ján Ruttkay), Peter Apponyi z Oponíc (Aponi). /5/ 

 

      Tu mi nedá nespomenúť i takú zaujímavú, pre mňa až smiešnu vec, ktorú robia niektoré u nás vychádzajúce časopisy (i vedecké) atď., ak sú dvojjazyčné (aspoň popis k fotografiám) – zväčša slovensko-anglické. V slovenskom texte je priezvisko šľachtica prepísané do slovenčiny a v jeho anglickej mutácii je v pôvodnom tvare (zložkovým pravopisom, ako sa nachádza v historických prameňoch a ako ho pozná i okolitý svet). /6/ Prečo sa to takto robí? Nie náhodou z obavy pred tým, že by dotyční čitatelia ani nevedeli, o koho (aký rod, či šľachtica) ide? A čo je napríklad s etickým kódexom archivára (historika), podľa ktorého má ochraňovať hodnovernosť archívnych dokumentov, tak počas ich archívneho sprístupňovania, ako aj pri ich využívaní? /7/ Podľa môjho názoru by bolo potrebné vyhotoviť slovník šľachtických osobností (niečo na spôsob biografického slovníka) vystupujúcich v uhorskom období na našom území, kde by bola jasne napísaná podoba ich priezviska, na základe archívnych dokumentov. Nevidím v tom až taký problém. Za základ by sa mohli vziať súpisy šľachty v jednotlivých historických stoliciach (župách) s tým, že vždy by sa bral ohľad na to, ako sa jednotliví členovia rodu majoritne podpisovali.

 

      A teraz k poslednému okruhu mojich úvah – edukačný (školský). Jedným z dôvodov, prečo som sa nakoniec rozhodol pre napísanie tohto článku, bola i možnosť vstúpenia do zmýšľania bežného študenta histórie či archívnictva, ktorý si prečíta tieto moje úvahy o priezviskách, a takto ponúknuť aspoň niečo odlišné, než čo mu je bežne ponúkané, aby tak mal šancu vytvoriť si vlastný obraz o danej problematike, aby mal možnosť vidieť aj druhú stranu. Už keď som chodil na základnú školu, všimol som si na hodinách dejepisu jednu vec. Moji spolužiaci nerozoznávali tú istú osobu, ak bola zapísaná rôznym spôsobom. Neskôr sa mi to potvrdilo, keď som mnoho rokov chodil ako vedúci - animátor do letných táborov s deťmi, a keď sme obvykle navštívili aj historickú pamiatku, hrad, pamätník atď., a predtým sme si o nej tiež niečo prečítali. Alebo už aj oni ju poznali z učebníc dejepisu. V knihe to priezvisko bolo zapísané jedným a na pamiatke druhým spôsobom. Skúste potom mladému človeku vysvetliť, že ide o jednu a tú istú osobu! Nebude tomu rozumieť. Neuverí vám. Myslím, že tu už ani viac príkladov nemusím uvádzať.

 

      Aj napriek zainteresovanosti v tejto problematike nerozumiem, o čo tu vlastne ide. Veď v čase aktívneho pôsobenia šľachticov, ktorých priezviská sú dnes predmetom transkribovania, sa používal práve zložkový pravopis. Takže celá táto problematika nemá opodstatnenie, keďže vychádzame z archívnych dokumentov, ktoré sú faktami sami o sebe. A nezabúdajme ani na tú skutočnosť, v akom čase a v akom politickom ovzduší vznikla celá táto otázka prepisovania šľachtických priezvisk. 

 

Na záver už iba jedno. Pravda oslobodzuje. 

                                                                                                               

/1/ Vavrinec (Laurencius) Aurifaber (Goldschmid; Ötvös) – druhá pol. 16. storočia.

/2/ Michal (Michael) Kukelbrecht (Kakuk) – prvá pol. 16. storočia.

/3/ Viď poznámku č. 1.

/4/ Podobne to urobil aj F. Federmayer vo svojej publikácii. FEDERMAYER, Frederik. Lexikón erbov šľachty na Slovensku I. Trenčianska stolica. Bratislava, 2000, 332 s.  

/5/ Podobný návrh mal aj František Sedlák, ale len pri tých rodoch, ktorých slovenských pôvod sa nedá jasne dokázať.

/6/ Takto vychádza mnoho rôznych (aj oficiálnych) publikácií (monografií) SR či väčších miest, informatívnych (historických) sprievodcov po mestách, alebo napríklad aj časopis Pamiatky a Múzea.

/7/ Etický kódex. In: Slovenská archivistika, 1997, č.1, s. 211. Ide o materiál Medzinárodnej rady archívov z roku 1996.