ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otváracie hodiny

 

PásztorSK

 

WMU sk

 

BabymasázeSK

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

ŠÚV

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Prvé publikácie Sándora Máraiho v košických denníkoch v roku 1915 (1. časť)

autor: Anna Ötvös 2016-05-26

 

Prvé publikácie Sándora Máraiho v košických denníkoch v roku 1915 (1. časť)

     

Knižná kultúra Slovenska koncom 19. a začiatkom 20. storočia

 

 

     Sándor Márai, svetoznámy maďarský spisovateľ, košický rodák, sa narodil 11. apríla 1900 pod vlastným menom Sándor Károly Henrik Grosschmid. Svoje detsvo a mladosť strávil v Košiciach.

      Márai bol vášnivým spisovateľom a žurnalistom. Písať do novín znamenalo pre neho  elementárnu potrebu. Žurnalistiku nepokladal za remeslo, ale za „posadnutosť“. /1/ Od skutočného začiatku jeho kariéry, od roku 1919 do okupácie Maďarska  nemeckými vojskami v marci roku 1944 napísal tisíce článkov do novín a časopisov. /2/
 
      O prvých osemnástich rokoch jeho života máme málo informácií, preto som sa rozhodla bádať a spracovať jeho detstvo a študentské roky v Košiciach, respektíve v Prešove, kde strávil posledný rok svojich stredoškolských štúdií, tu zmaturoval na katolíckom gymnáziu v roku 1917. Počas svojho bádania som našla jeho prvé publikácie /3/ v košických denníkoch (Felsőmagyarország, Felvidéki Ujság) z roku 1915, ktoré písal ako študent siedmeho ročníka premonštrátskeho gymnázia. Už vtedy používal pseudonym Márai. Je to veľmi dôležité z filologickej stránky, lebo za jeho prvú literárnu prácu, ktorá bola uverejnená, považovali poviedku Syn Lukrécie, ktorú ako 16- ročný poslal do súťaže časopisu Pesti Hírlap pod pseudonymom Ákos Salamon. /4/ V skutočnosti, pod týmto menom zverejnil ešte dve svoje poviedky v časopise Élet (Život) a ďalej už používal meno Márai. /5/ 
 
Prečo si vybral práve pseudonym Márai? Jeho predkovia, bratia jeho starého otca Károlya Grosschmida, /6/ v roku 1848 zmenili svoje priezvisko na Máray. /7/ Strýko a krstný otec, Károly Grosschmid (1874 – 1934) tiež používal šľachtické meno Márai. /8/ 
 
Prvýkrát používa toto meno práve v týchto publikáciách z roku 1915. V roku 1916 píše list známemu poprednému básnikovi Dezsőovi Kosztolányimu do Budapešti, kde sa podpísal ako Zsögöd-Grosschmid. Priezvisko Zsögöd prevzal tiež od rodinného príslušníka, od známeho právnika a profesora právnickej univerzity v Budapešti, Béniho Grosschmida, ktorý toto priezvisko istý čas používal. /9/
 
Z korešpondencie mladého Máraiho a jeho kamaráta Ödöna Mihályiho /10/ poznáme ešte  jednu verziu: Márai-Grosschmid /11/, potom už od roku 1919 používal iba meno Márai. Ostatné verzie tohto priezviska, ktoré sa vyskytujú v tlači: Méray, Mérei, Máray, Mérai /12/ jednoznačne považujem za typografické chyby.
 
Pseudonym potreboval predovšetkým preto, lebo školský poriadok premonštrátskeho gymnázia prísne zakazoval študentom školy publikovať v tlači. /13/ Napriek tomu však mladí „žurnalisti“ radi chodili do košických redakcií a tlačiarní.
 
Ako sa začala jeho kariéra v publicistike? Ako sa dostal mladý 15-ročný gymnazista k publikovaniu svojich článkov v popredných košických novinách?
 
On sám píše o tom vo svojom autobiografickom diele, v Spovedi mešťana: „Za svojich školských čias som sa s bázňou vkrádal do typografických miestností mestských tlačiarní, pozoroval som prácu sadzačov, až kým ich miestny doyen, starý Bunekovič, /14/ ktorý zalamoval najväčšie lokálne noviny, /15/ na mňa jedného dňa nezavolal: „Mladý pán, nemáme úvodník, napíšte pre nás konečne niečo!“ Vošiel som do redakcie, ktorá bola práve prázdna – redaktor odišiel niekam hrať karty – sadol som si k jednému stolu, našiel pár listov podlhovastého papiera, začal som obhrýzať rukoväť pera a napísal úvodník proti škodlivému a svojvoľnému hospodáreniu mesta. Bunekovič si článok prečítal, pochválil ma, hneď ho vysádzal, vlastnoručne zalomil a večer už aj vyšiel. Celý deň som vzrušene chodil po meste, cítil som, že sa mi prihodilo niečo nenapraviteľné. Mal som štrnásť rokov.“ /16/
 
Napriek tomu Mészárosova bibliografia /17/ o jeho dielach neobsahuje košické noviny a časopisy pred rokom 1918.
 
Poznámky
 
/1/ József Gazdag: Doslov. In Márai, Sándor: Výber z publicistiky. Kalligram, Bratislava, 2014, s. 631.
/2/ Mészáros, Tibor: Márai Sándor bibliográfia. Helikon Kiadó – Petőfi Irodalmi Múzeum, Budapest, 2003. (Ďalej len: Bibliografia)
/3/ Publikovala som ich v literárnom časopise: Irodalmi Szemle. Pozri: Anna Ötvös: Márai Sándor ismeretlen tárcái 1915-ből. In Irodalmi Szemle, roč. 55., 2012. máj, č. 5., s. 3-14. Anna Ötvös: Újabb, eddig ismeretlen Márai Sándor-írások 1915-ből. In Irodalmi Szemle, roč. 55., 2012. august, č. 8., s. 4-7.
/4/ Pesti Hirlap, 29. 3. 1916., č. 89., s. 2-5.  Mészáros: Bibliografia: s. 165. Tibor Mészáros: Košický mešťan Márai. Márai, a kassai polgár. Hernád Magyar Lap- és Könyvkiadó, Košice, 2008., s. 29.
/5/ Tibor Mészáros: „Félt, hogy hazakerül Ithakába.” (Mit hagyott ránk Márai?) s. 322. In Czetter Ibolya – Lőrinczy Huba (red.): „Este nyolckor születtem...” Hommage à Márai Sándor. BÁR-könyvek, Szombathely, 2000, s. 319-330. Pozri aj: Bibliografiu, s. 165.  
/6/ http://www.macse.org/gudenus/mcsat/fam.aspx?id=1038
/7/ http://www.macse.org/gudenus/mcsat/fam.aspx?id=1037 , http://www.macse.org/gudenus/mcsat/fam.aspx?id=1072
/8/ Našla som správu o zasnúbení Károlya Grosschmida Máraiho. In Felsőmagyarország, roč. 23., 20. januára 1907, č. 17., s. 4. Šľachtictvo dostal jeho prapradedo János Kristóf Kilián László Grosschmid 18. novembra 1790. Pozri: http://www.macse.org/gudenus/mcsat/fam.aspx?id=1032 
/9/ http://www.macse.org/gudenus/mcsat/fam.aspx?id=1079
/10/ Mihályi, Edmund (Ödön) (pôvodne: Schwarz) (1899–1929). Básnik, spisovateľ, novinár a statkár. S Máraim chodil na premonštrátske gymnázium v Košiciach, boli najlepší kamaráti. Študoval na vysokej škole v Košiciach, Budapešti a Prahe. Roku 1922 sa usadil na otcovom statku v Bohdanovciach a naďalej sa zúčastňoval maďarského literárneho života. V Košiciach vyšla v r. 1917 jeho zbierka básní (Ma itt borongok néhány kétkedéssel), v r. 1922 zbierka krátkych próz (Márciusi Tribün) a v Bratislave r. 1928 zbierka básní (Galambot várok). Zahynul mladý pri dopravnom nešťastí.
/11/ Petőfi Irodalmi Múzeum (ďalej: PIM) Kézirattár (oddelenie rukopisov), V. 2293/179/15. List je datovaný: 1918.
/12/ Mészáros: Bibliografia, s. 165-167.
/13/ A kassai premontrei főgymnasium fegyelmi szabályai. (k.n.) Kassa, 1877.
/14/ Správne: Banekovics. Chybu prevdepodobne urobil prekladateľ, lebo v maďarských vydaniach sa všade píše  Banekovics. Spoveď mešťana preložil do slovenčiny Peter Kováč. Juraj Banekovics (1869-1955) pôsobil v Košiciach v rokoch 1902-1928, naposledy ako faktor v tlačiarni „Globus“. In Gašpar, Ján - Blašková, Eleonóra - Mihóková, Mária: Lexikón Košičanov 1848 - 1938. 1. diel. A - I. Košice, 2014. /Rkp./ (Ďalej len Lexikón)
/15/ Felsőmagyarország.
/16/ Márai, Sándor: Spoveď mešťana. Kalligram, Bratislava, 2011, s. 85-86. (Ďalej len: Spoveď)
/17/ Mészáros: Bibliografia.