ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otváracie hodiny

 

PásztorSK

 

WMU sk

 

BabymasázeSK

 

hollósk

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

ŠÚV

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Prvé publikácie Sándora Máraiho v košických denníkoch v roku 1915 (3. časť)

autor: Anna Ötvös 2016-07-24

 

Prvé publikácie Sándora Máraiho v košických denníkoch v roku 1915 (3. časť)

        Tieto okolnosti ešte v roku 1915 neovplyvnili jeho novinársku činnosť. Pravdepodobne si len chcel vyskúšať publikovanie a odovzdal svoje rukopisy aj v jednej, aj v druhej redakcii. Noviny Felsőmagyarország a Felvidéki Ujság boli znepriatelené tlačové orgány – jeden bol liberálny a druhý klerikálny denník – napriek tomu žurnalisti, ktorí písali do novín, boli najlepší kamaráti, chodili do tej istej kaviarne, písali pri spoločnom stole. /1/ 

Máraiho prvý článok uverejnili  košické noviny Felsőmagyarország a Felvidéki Ujság 18. augusta 1915. Kým vo Felvidéki Ujság sa jeho ďalší príspevok objavil už len na druhý deň (19. augusta), tak Felsőmagyarország prinášal takmer každý druhý deň ďalšie a ďalšie články až do 4. septembra 1915 (20., 22., 23., 27., 28. august, 1., 2., 4. september). Novinové články sa objavovali, až na niekoľko výnimiek, vždy na tretej strane, sčasti samostatne a sčasti v rubrike Správy (Hírek).
Vo svojom prvom článku /2/ blahoželá cisárovi Františkovi Jozefovi k jeho narodeninám. Je to zaujímavé blahoprianie, v ktorom sa nezmieňuje ani o mene ani o hodnosti oslávenca. V pamäti sa mu vynára viedenská spomienka, kedy ho v decembri minulého roka videl naposledy. S nekonečnou úctou píše o 85-ročnom starčekovi.
     
Vo svojom druhom článku /3/ píše o zážitku v kine. V roku 1915 boli v Košiciach dve kiná, Uránia a Korzó-mozgó. V dňoch  2. a 3. augusta 1915 premietali film Golem, /4/ na ten boli zvedaví aj tzv. sviatoční návštevníci kín. Premiéra zožala obrovský úspech. V postave Golema sa mu zjavujú hrôzy vojny a nezmyselné ničenie. 
    
Na stránkach periodika Felsőmagyarország debutuje s článkom o Slanskom hrade. /5/ Svoj opis začína idylickým stvárnením okolitej prírody a pokračuje výjavom ruských vojnových zajatcov. 
     
Po týchto prvých článkoch nasledujú správy. /6/ V priebehu troch dní je to jeho štvrtý publikovaný článok. Zjavne sa cítil skvele v úlohe publicistu. Článok s názvom „Goszpodin pomiluj“ pojednáva o jednom chudobnom bláznovi menom Ján Uborka. Vykresľuje ho veľmi podrobne. 
     
Nasledujúca správa – „Jeseň“ – je o stretnutí dvoch vojakov, z ktorých jedného pozná z videnia. Je zranený, býva v nemocnici oproti ich domu na Mäsiarskej ulici.  
     
        K dôležitým rubrikám denníkov patrili policajné správy. Dňa 20. augusta 1915 „novinár” Sándor Grosschmid zašiel – alebo ho vyslala redakcia – na  policajné veliteľstvo, kde v ten deň dorazil jeden zaujímavý list: „Tatranská Lomnica, 19. August 1915. Vznešený pán kapitán! V prílohe zasielam jeden snubný prsteň, ktorý som objavil zašitý vo svojej vojenskej blúze. Blúzu šil jeden mladý vojenský krajčír bývajúci na hlavnej ceste; jeho meno nepoznám. S úctou Dr. Gyula Foltányi.” /7/
Márai na druhý deň uverejnil vo svojom článku túto príhodu, samozrejme  už obohatenú o srdcervúci príbeh. /8/ Zahrnul tam hrôzy vojny, symboliku prsteňa a ľudskú pominuteľnosť.
Dňa 22. augusta prišli s touto správou aj noviny Kassai Ujság /9/ s tým, že majiteľ prsteňa sa má hlásiť na policajnom veliteľstve. Nakoniec sa tak aj stalo a zistilo sa, že právoplatný majiteľ snubného prsteňa je krajčírsky učeň Lajos Orsolya. Jeho výpoveď bola takáto: „Pracoval som na blúze poručíka Dr. Foltányiho. Objednávka bola naliehavá, pracoval som aj v noci, a pritom mi z prsta spadol zlatý snubný prsteň s vyrytým menom „Juliska“, ktorý nepozorovane musel spadnúť do vnútra blúzy. To, že mi chýba prsteň, som si všimol až počas žehlenia, ale to, že som ho zašil, to mi vôbec nenapadlo.“ /10/ Takže aj tu končí rovnako pravdivý príbeh.
Svoje skúsenosti stvárňuje taktiež vo vojenských mozaikách. /11/ Jeho článok „Včera ráno“ začína príjemnou náladou. Pri prechádzke ulicou sa díva cez jednotlivé otvorené okná do izieb, no jedno okno ho zastaví. Na stole vidí vázu zhotovenú z nábojnice šrapnelu, ktorá pravdepodobne vyhasila ľudské životy na krvavých bojiskách.
V ďalšej mozaike zobrazuje obete vojny, starého „Eštváňa báčiho“ a mladého Jožka. Jeden je už príliš starý a druhý príliš mladý na vojnu. 
Potom nasleduje jeho článok venovaný talianskemu básnikovi Gabriele D´Annunziovi, /12/ ktorého berie na zodpovednosť, doberá vyčítavými slovami a žiada od neho vysvetlenie k bolestiam talianskeho ľudu, k ich vojenským stratám a útrapám.
Ďalší článok /13/ predstavuje nekonečne milý príbeh so sezónnou témou. Autor článku ide na trh pozisťovať, aká je cena melónov. Ale je sklamaný, keď započuje výšku ich ceny, považuje ich za príliš drahé, no spomenie si pritom na jeden príbeh, ktorý nedávno počul: gróf Forgách zo Slanca bol na návšteve svojho staršieho brata, kde k obedu podávali ako ovocie červený melón. Grófovi veľmi zachutila táto „ľudová“ pochutina, načo mu jeho brat poslal jeden celý vagón. Gróf z veľkej haldy melónov, ktoré ležali na jeho dvore, zjedol len jeden kúsok. Nevediac ako ďalej, gróf rozhlásil v dedine, že každý dostane 4 grajciare, ak vezme so sebou domov jeden melón.
Vo svojich „Poznámkach“ /14/ pozýva čitateľa v jedno nedeľné popoludnie na Alžbetine námestie a opisuje udalosti, ktoré sa tam odohrávajú. Je to najrušnejšie námestie mesta, tu sa vždy niečo deje: trh, jarmok, cirkus, kúzla atď. Práve teraz sa dá za päť grajciarov nasadnúť do vzducholode, odfotiť sa americkým fotografom, alebo môžeme nazrieť do hrôzostrašných fotografií z rusko-japonskej vojny.
Článok pod názvom „Prvého septembra“ /15/ má taktiež aktuálnu tému - začiatok školského roka. Ale deň zápisu necharakterizuje ani radosťou, ani dobrou náladou.
    
Posledný tlačou uverejnený článok pojednáva opäť o jednej známej osobnosti - o Pegoudovi. /16/ Pegoud zomrel, zabili ho. Kvôli vojne sa ľudské hodnoty obrátili na ruby. Dnes už to vyriešia jedným mávnutím ruky: „Bol nepriateľ.“
 
Zvedavý, mladý novinár sa obracia s prirodzeným záujmom a nepostrádateľnou schopnosťou pre detail veci, na situácie vo svojom zornom poli i na možné témy, ktoré spracováva s väčším či menším úspechom. 
Máraiho novinové články z roku 1915 sú skôr literárno-historickými zaujímavosťami, než významnými umeleckými dielami. Ich výskum a rozbor je dôležitý z hľadiska lepšieho poznania Máraiho celoživotnej tvorby. Ťažkosti s výskumom  novinárstva mladého Máraiho tkvejú predovšetkým v tom, že  novinové články z obdobia svojej mladosti nezahrnul do repertoára. Najdôležitejšou úlohou Máraiho filológie je práve podrobný metodický výskum a zhromažďovanie jeho publicistických písomností. 
Publicistika tvorí značnú časť Máraiho diela. Počas svojho života zostavil zo svojich publikácií šesť zväzkov. Od roku 1990, odkedy znova vychádzajú jeho diela, vyšlo ešte pätnásť výberov jeho doposiaľ nevydaných žurnalistických článkov. Konečne si aj slovenskí čitatelia môžu vybrať z jeho publicistiky, lebo vydavateľstvo Kalligram – ktoré už od  roku 2010 vydáva Máraiho diela v slovenčine, predovšetkým jeho romány a denníky – tento rok vydalo Výber z publicistiky, /17/ ktorý  zahŕňa články reagujúce na dobové súvislosti v najplodnejších rokoch Máraiho žurnalistickej kariéry.
 
/Prvé publikácie Sándora Máraiho v košických denníkoch v roku 1915
In: Knižná kultúra Slovenska koncom 19. a v prvej polovici 20. storočia. Osobnosti - udalosti - dobová tlač. Ed. Marcela Domenová, Prešov, 2015, s. 56-62./
 
 
Poznámky
 
/1/ Herboly, Ferenc: Harminckét esztendő. Visszaemlékezések. Artigrafia, Košice-Kassa, 1923, s. 25. 
/2/ Ma este. In Felvidéki Ujság, roč. 10., 18. 8. 1915., č. 186., s. 3.
/3/ Currente calamo. In Felvidéki Ujság, roč. 10., 19. 8. 1915., č. 187., s. 3.
/4/ Pozri: Kassai Ujság, roč. 77., č. 174., 175., 176. 
/5/ A szalánci vár. In Felsőmagyarország,  roč. 31., 18. 8. 1915., č. 211., s. 3.
/6/ Riportok az utcáról. Goszpodin pomiluj. Ősz. In Felsőmagyarország, roč. 31., 20. 8. 1915., č. 213., s. 2-3. 
/7/ Archív Mesta Košice (AMK), Policajný kapitanát mesta Košice (1830) 1861-1922, č. šk. 185, inv. č. 497-500, 1915.
/8/ Jegygyűrű. In Felsőmagyarország, roč. 31., 22. 8. 1915., č. 215., s. 2.
/9/ Kassai Ujság, roč. 77., 22. 8. 1915., č. 191., s. 3.
/10/ Pozri pozn. č. 40.
/11/ Háborús mozaikok. Tegnap reggel. Estvány bácsi. In Felsőmagyarország, roč. 31., 24. 8. 1915., č. 216., s. 2-3.
/12/ Gabriele D′Annunzió. In Felsőmagyarország, roč. 31., 27. 8. 1915., č. 220., s. 3. D′Annunzio, Gabriele (1863-1938). Taliansky spisovateľ, básnik, dramatik, novinár, politik a vojak v prvej svetovej vojne.
/13/ Dinnyéket. In Felsőmagyarország, roč. 31., 28. 8. 1915., č. 221., s. 3.
/14/ Jegyzetek.  In Felsőmagyarország, roč. 31., 1. 9. 1915., č. 224., s. 3.
/15/ Szeptember elsején. In Felsőmagyarország, roč. 31., 2. 9. 1915., č. 225., s. 3.
/16/ Pegoud. In Felsőmagyarország, roč. 31., 4. 9. 1915., č. 227., s. 3. Pégoud, Adolphe Célestin (1889-1915). Francúzsky skúšobný pilot, prvé letecké stíhacie eso. Neskôr prieskumný pilot. Zahynul 31. 8. 1915 v leteckom súboji.
/17/ Márai, Sándor: Výber z publicistiky. Kalligram, Bratislava, 2014.
 
Súvisiace články
 
https://www.rovart.com/sk/prve-publikacie-sandora-maraiho-v-koickch-dennikoch-v-roku-1915-1-as_344
https://www.rovart.com/sk/prve-publikacie-sandora-maraiho-v-koickch-dennikoch-v-roku-1915-2-as_346