ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

NuridsányÉvaSK

 

dva percentá

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Rožňavská Metercia v Košiciach

autor: Ágnes Kovács
preklad: Zsuzsanna Kozsár 2013-08-02

 

Rožňavská Metercia v Košiciach
 
Dosková maľba, ktorá vznikla pred 500 rokmi,  je jedinečná aj v európskom meradle.  
 
Výstava rožňavskej Metercie je druhým podujatím v reťazci výstav s názvom Rožňavské leto v Košiciach. Výstavy v priestoroch Akadémie Rovás zabezpečuje Banícke múzeum v Rožňave a v priebehu leta sa uskutoční aj ďalšie podujatie. Prvá výstava uviedla minulosť a prítomnosť gemerského hrčiarstva, na aktuálnej expozícii možno vidieť podrobnú analýzu doskovej maľby rožňavská Metercia na 13 baneroch. Na vernisáži mal spolupracovník Baníckeho múzea prednášku o interpretácii diela, spojenú s premietaním. 
 
Na stredovekej doskovej maľbe vidno sv. Annu a dve ďalšie postavy – z toho vyplýva aj latinský názov obrazu me tertia, teda „ja (som) tretia“. Pri sv. Anne je zobrazená jej dcéra, Panna Mária s Ježišom (na hlave Márie vidieť maďarskú korunu, síce nie veľmi výstižne ale badateľne). V hornej časti maľby je výjav svätej Trojice. Svätá Anna je patrónkou baníkov, jej kult priniesli so sebou nemeckí banícki usadlíci zo svoje pôvodnej vlasti, kde bolo jej uctievanie veľmi rozšírené. Obraz je zaujímavý práve kvôli baníctvu, veď pozornosť a interpretáciu si zaslúžia nie iba tri hlavné postavy s gloriolou, ale aj pozadie, ktoré je veľmi podnetné a poskytuje mnohé cenné poznatky z hľadiska histórie baníctva a hutníctva.  
 
Popri Banskej Štiavnici, Kremnici a Banskej Bystrici je od stredoveku významným baníckym mestom aj Rožňava. V 11. a 13. storočí tu prichádzali baníci z Durínska, Sliezska a Saska, aby našli zlato, striebro a iné kovy v bohatých náleziskách Spišsko-gemerského rudohoria. Toto zabezpečovalo na dlhé stáročia rozvoj obce a jej okolia. Životná úroveň baníkov, ktorí boli beztak privilegovaní, sa značne zvýšila. Tomu vďačíme aj za vznik doskovej maľby, veď banícky spolok cechárskeho charakteru mal financie pre objednanie maľby. Baníci verili, že uctievanie svätcov a svätíc a najmä svätej Anny ich podporuje v úsilí rýchlo a šťastne nájsť a využiť ložiská rudy a pomôže im vyhnúť sa nebezpečenstvám v útrobách hôr.   
Maľba sa dodnes nachádza v Kostole Nanebovzatia Panny Márie, ktorý je biskupskou katedrálou od roku 1776.   
V pozadí tejto maľby, ktorá je jedinečná aj v európskom poňatí, sú zobrazené rôzne fázy pracovných postupov stredovekého baníctva a hutníctva. 
Maliar dobre skomponoval v maľbe dve rôzne skutočne existujúce krajiny. Na pravej strane je žila Zvonček (Csengő) v revíri Mária baňa, na ľavej strane je krajina s riekou Slaná a jej údolím, avšak Slaná je zobrazená mohutnejšie než v skutočnosti, na maľbe je to splavná rieka. To je však iba maliarovým snom.  
 
Putovná výstava rožňavskej Metercie po tridsiatich rôznych miestach zavítala teraz do Košíc. Tento rok je pre ňu jubilejným, veď práve pred 500 rokmi ju vytvoril majster, ukrytý v monograme L. A.