ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Rožňavské leto v Košiciach 2015 - Rožňavské cechy

autor: Sylvia Holečková 2015-06-04

 

Rožňavské leto v Košiciach 2015 - Rožňavské cechy

 

     Prostredníctvom výstavy Rožňavské cechy sa vraciame o niekoľko 100 rokov späť do minulosti, do obdobia, kedy patrilo  mesto Rožňava medzi najvýznamnejšie remeselnícke strediská v Uhorsku.

 

     Od sústredenia sa remesiel do stredovekých miest boli dejiny remesla na území Slovenska späté s cechmi, ktoré zohrali dôležitú úlohu v ich hospodárskom živote. Boli to stavovské organizácie  združujúce majstrov jedného alebo viacerých remesiel. Základným právnym dokumentom ich existencie boli artikuly, ktoré museli byť schválené vrchnosťou. Ich jazykom bola nemčina a latinčina, od 16. storočia aj maďarčina a slovenčina.

 

     Výstava Rožňavské cechy podáva prehľad o hospodárskych a spoločenských podmienkach vzniku prvých cechov, o ich sláve v 17. a 18. storočí, o už v stredoveku vytvorenej a všeobecne rozšírenej cechovej hierarchii, ktorú tvorili učni, tovariši a majstri, ďalej o organizácii cechovej činnosti, ktorá sa okrem samotnej remeselníckej výroby orientovala i na styk s verejnosťou a na spoločenský život. V neposlednom rade sa dozvedáme o príčinách zániku cechov, o vzniku prvých manufaktúr ako aj o úradnom zrušení cechov tzv. priemyselným zákonom v roku 1872.

 

     V podmienkach Rožňavy je nutné vychádzať z faktu, že Rožňava bola baníckym mestom s obrovským bohatstvom nerastných surovín. Počas celého stredoveku ovplyvňovalo život v meste baníctvo, ktoré bolo rozhodujúcim činiteľom hospodárskeho i spoločenského života.

 

     Vyspelosť baníckych aktivít v európskom meradle potvrdzuje existencia baníckeho cechu – bratstva, ktorého vznik predpokladáme už začiatkom 14. storočia. Aj najstaršie rožňavské cechy vznikali ako obslužné združenia pre banícku činnosť, súviseli teda s uspokojovaním potrieb baníkov. Boli to ševci, mäsiari a kováči, ktorí produkovali najnevyhnutnejšie produkty pre činnosť baníkov – ševci obuv, mäsiari loj a kožu a kováči náradie a náčinie.

 

    Už v tomto období však tvorili popri baníkoch  remeselníci významnú vrstvu obyvateľstva. 

V 17. a v 18. storočí vznikali v Rožňave neustále nové cechy. Artikuly si väčšinou požičali od iných miest, hlavne z Košíc, Bratislavy a Kremnice.

 

     Po úpadku baníctva v 18. storočí sa Rožňava stala definitívne remeselníckym mestom, kde pulzoval čulý život s početnými cechmi.  Ich  presný počet sa nedá zistiť, pretože cechy vznikali, zanikali, spájali sa s inými cechmi a potom sa zase osamostatnili.

 

     Bližšie údaje o ich počte nachádzame v mestských knihách. Cechy sa totiž každoročne po voľbách predstavovali novozvolenej mestskej rade a richtárovi. Takto sa napr. v roku 1689 predstavilo 11 cechov, v roku 1698 15 cechov a v roku 1801 až 21 cechov. Je však treba povedať, že nie všetky cechy sa pri tejto príležitosti prejavovali a cech mäsiarov sa takto neprejavoval nikdy.

V rôznych historických obdobiach vytvorilo cechy v meste viac ako 40 remesiel, najviac z oblasti spracovania textilu, kožušín, kovu a dreva.

 

    Už v priebehu 18. storočia sa zaznamenal v rožňavských cechoch morálny pokles. Dôvodom boli časté zábavy a hostiny a teda aj pokles morálky. Preto  nariadením z roku 1784 mestská rada v Rožňave podriadila a v značnej miere obmedzila cechový život v meste.

Zánik cechov ovplyvnili nie len vonkajšie vplyvy, ale v značnej miere i faktory vychádzajúce z ich vnútorného rozkladu.

I keď boli cechy úradne zrušené v roku 1872, nezanikli zo dňa na deň. Mnohé z nich sa pretvorili na remeselnícke spoločenstvá. Obrovskou konkurenciu sa pre ne stali dve rožňavské manufaktúry – manufaktúra na výrobu kože a kameninová manufaktúra.

Spomienkou na pestrý život niekdajších rožňavských cechov je nie len písomný, ale i mimoriadne bohatý trojrozmerný materiál. Ide o cechové insígnie, ktoré sa používali v cechovom živote alebo pri prezentácii cechu navonok. Predovšetkým sú to cechové pečatidlá, zvolávacie tabuľky, ktorými sa zvolávali cechové schôdze a cechové truhlice slúžiace na odkladanie písomností a ostatných rekvizít.