ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

FFF

 

augusztusi nyitva tartás

 

Róth Maximilián

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Smrť Damiena Hirsta

autor: Miloslava Hriadelová 2014-01-17

 

Smrť Damiena Hirsta

 

Nesmela som vojsť s kabelkou, musela som sa vrátiť a odovzdať ju do šatne. Vzala som do ruky pas a mobil a vošla za ohrádku. Turbínová hala tonula v temnote. Zďaleka bolo vidno čiernu búdku a veľmi seriózne vyzerajúceho strážcu. Vnútri nasvietené bodovým svetlom, zavreté v sklenom akváriu, ležalo čosi trblietavé. Lebka. Vykladaná drobnými diamantmi a jedným veľkým na čele.. Odliata z platiny, ale vsadili jej ozajstné zuby. Tie veľké zuby kontrastujú z neveľkým rozmerom lebky, robia z nej príšeru. V búdke panovalo ticho. Ticho pokladnice alebo bankového sejfu. Ostala som trocha dlhšie ako iní. Nevzbudzujem podozrenie? 

 

Je to smiešne, miesto aby som myslela na výtvarné dielo Damiena Hirsta „For the Love of God“ pred sebou, myslela som na to, čo si myslí o mne strážnik. Aké má pokyny pre prípad, keby som, povedzme, nechcela opustiť miestnosť? A ako to, že umiestnením do múzea veci hodnej, podľa odhadu, 50 miliónov libier múzeum stratilo svoju výnimočnosť?

 

Už to nie je miesto rozjímania o umení. Prostredie, v ktorom som sa ocitla, pripomínalo skôr kostol alebo banku. Kostol, lebo to, čo vidím, evokuje relikvie kúsky kostí, vlasov či zubov obrúbené zlatom a drahými kameňmi. Banku preto, že Hirst vytvorením tejto lebky, zničil hneď v zárodku prvok trhovej veľkej neznámej obostierajúcej umelecké dielo. Mona Lisa je dozaista dielom drahým, avšak koľko stojí, možno zistiť až vtedy, keď ju ukradnú alebo skántria. Hirst vykonal muzeálnu provokáciu: vytvoril dielo, ktoré možno nafľaku oceniť, ako nehnuteľnosť. Vec je jasná a tak každé vystavenie lebky je zároveň jej vystavením na predaj. Prečo prestížna, vždy taká rozumná galéria Tate Modern umožnila zriadiť priamo v svojom strede náhradku kostola a banky? 

 

 

Populizmus Tate 

 

Odpoveď je jednoduchá. Lebku ukázali, lebo publikum ju chce vidieť, neukázať Hirstovu lebku by bolo čímsi podozrivým, bolo by skrývaním pravdy o tomto umelcovi. Keď sa už Tate Modern rozhodne pre retrospektívu Damiena Hirsta, ťažko sa tváriť, že výtvarník nevytvoril prácu, ktorá búra každý muzeálny status. 

 

Nielen lebka, celý Hirst je problémom pre múzeum ako Tate Modern. Prezentáciou Hirsta, ktorý sa z enfant terrible britského umenia stal štátnym exportným artiklom, sa múzeum zrieklo kritickosti, stratilo odstup. Hirst má zástoj hviezdy, jeho život je námetom bulváru. Keby nebolo vytrženia davov, Michel Houllebecq by si vo svojej poslednej knihe „Mapa a územie“ neutiahol tak zlomyseľne práve z Hirsta jej hrdina, avantgardný francúzsky umelec, tam maľuje obraz s názvom „Damien Hirst a Jeff Koons si medzi sebou delia výtvarný trh“. 

 

Tate Modern prierezovou výstavou Hirsta, na ktorej predstavila 70 jeho prác, vrátane najdôležitejších, ako je žralok vo formalíne, ako je krava a teľa prekrojené napoly, ako sú lekárenské vitríny naplnené liekmi, prijala rozhodnutie: áno, sme populistami, dávame ľuďom to, čo chcú konzumovať. 

 

Takáto stratégia nevzbudzuje moje nadšenie. Hirst vynášajú sťa celebritu, ktorá sama je chýrnou britskou značkou. Nič neochromuje umelca viac než takéto okolnosti, mám pocit, že mu galéria nachystala honosnú truhlu a že to jeho lebeň spočinula tam, zavretá v čiernej búdke.. 

Ale veď to nie je len tak, z ničoho nič, že ako výtvarník bol vopred odsúdený na úspech, že celá jeho životná dráha viedla ku sláve. Spod nánosu úspešného človeka ma retrospektívaa podnietila k pokusu vykutrať tvorcu. 

 

 

Rebel z Leedsu 

 

Hirst sa narodil v roku 1965 v Leedsi, v polovici 80.rokov prišiel do Londýna študovať výtvarné umenie, dostal sa na Goldsmith College. Pochádza z rozbitej nemajetnej rodiny, nikdy nepoznal otca, Hirst je meno matkinho muža. Patrí do pokolenia, ktoré končilo štúdiá na prelome 80. a 90. rokov a nemalo príliš vyhliadky do budúcna, lebo práve pretrvávala kríza. V skupine boli aj Tracey Eminová, Sarah Lucasová, Jake a Dinos Chapmanovci, dovedna ich dávali spoločné výstavy v nezávislých priestoroch, do legiend vošla okrem iného Hirstom zorganizovaná výstava „Freeze“ v londýnskych dokoch.

 

Provokovali, lebo nemali čo stratiť, keďže nemohli spoliehať na nič viac ako na svoje spoločenstvo a dobrú psinu. Svojimi výčinmi: šokovaním, žartmi, gagmi, začlenením prvkov sexu, choroby, smrti, uberali umeniu na vážnosti a búšili do dovtedajšej štruktúry trhu, akadémie, múzeí. 

 

Hirstova cesta k Turnerovej cene v roku 1995 a postaveniu celebrity po roku 2000 je obdivuhodná. Jednako nie prekvapivá. To, že spoločnosť konečne prijíma za vlastné nápady, ktoré kedysi ohurovali a poburovali, je napokon čímsi vonkoncom normálnym. Najzaujímavejšie je to, aký význam má dnes jeho umenie? Čo z neho ostalo? Je ešte účinné? 

 

 

Chlapec a smrť 

 

Na snímke zo začiatku 80. rokov sa usmieva 16-ročný chalan, hoc ide azda iba o grimasu. Líce túli k čomusi strašnému, odpudivému. Je to uťatá hlava. Hirst si urobil snímku v pitevni, ktorú navštívil so spolužiakmi. Smrť, rozpad, telesný rozklad, ho zaujímali od začiatku. Neskôr fotografiu vydal v limitovanej sérii tisíc kusov a každý predal za vyše 2000 libier.

 

Na filme z roku 1996 dlhovlasý umelec, s ešte chlapčenskou tvárou, rozpráva o rozličných spôsoboch samovrážd najlepšie je zabiť sa, vraví na konci, keď si priložíte pištoľ na temeno hlavy. Stláča spúšť, zásobník je prázdny, počuť cvaknutie, cítim strach. 

 

To nebolo hrané, Hirst je naozaj posadnutý smrťou. O tom sú jeho najpovestnejšie práce z 90. rokov, ako žralok ponorený vo formalíne a nazvaný „Fyzická nemožnosť smrti v mysli kohosi živého“. Mohla som si ich na výstave prezrieť spolu s „Krematóriom“- obrovským popolníkom naplneným smradľavou haldou špakov a popola.

Avšak najhroznejšia, najponurejšia a azda najlepšia práca z tohto obdobia je „Tisíc rokov“, ktorú som v Tate videla po prvý raz. Ide o dve obrovské, vzájomne prepojené sklenené nádrže, kde bzikajú tisícky múch. V jednej nádrži sa muchy liahnu a jedia cukor. Niekoľkými otvormi v stene vlietavajú do druhej, kam ich vábi v mláke krvi ležiaca dobytčia hlava. Ale je tam aj elektrický stroj na zabíjanie, na ktorý muchy sadajú a pália sa. Nádrže sú uzavreté, iba cez vetrací otvor preniká nepríjemný pach. 

Na mňa to pôsobí oveľa silnejšie než žralok vo formalíne, ktorý dnes pripomína veľkého plyšáka. Je to laboratórium smrti a života. Začínam chápať, aký rozruch musel vyvolať tento výtvarník, keď predstavil čosi také v krajine, kde dovtedy najodvážnejšie boli mužské akty Luciena Freuda. 

 

Aby mi plne ozrejmila Hirstovu jedinečnosť, galéria Tate pripravila aj rekonštrukciu jeho výstavy z roku 1991. Išlo o miestnosť, kde poletujú exotické motýle. Liahnu sa z lárv, upíjajú šťavu z ovocia  a dochnú. Obecenstvo stojí onemené. Akýsi exemplár mi chcel usadnúť na pleci, prilákal ho môj červený sveter. Nevydržala som a utiekla. 

 

 

Výroba umenia 

 

Čo ďalej? Ďalej je už horšie. Úspech. Opakovanie pôvodných gest z mladosti, ako socha v podobe veľkej vitríny s liečivami. Má pútavú históriu, lebo sa začala zbieraním obalov po liekoch starej mamy. Skončila sa monumentálnou inštaláciou „Pharmacy“ zakúpenej Tate v polovici 90. rokov. Sériovosť, zatváranie do skriniek liekov, piluliek, chirurgických nástrojov sú zaujímavé, za predpokladu, že sa nestávajú produkciou. Autorova činnosť, žiaľ, čím ďalej, tým väčšmi pripomína masovú výrobu.

 

Príkladom môže byť „Súdny deň“: deväťmetrová vitrína naprataná kryštálikmi z kubickej zirkónie napodobňujúcimi diamanty. Zhotovený rok po aukcii z roku 2008 v Sotheby′s, na ktorej Hirst predal svoje práce za 112 miliónov libier, dnes je majetkom kalifornských zberateľov. Bohužiaľ, irónia umelého diamantu kupovaného za ozajstné doláre je veľmi chabá. 

 

Pud smrti ako hnací motor tohto umenia bol tvorivý, smrť spätá s peniazmi v diamantovej lebke pozoruhodná, ale samotné peniaze spojené iba s peniazmi a falošne znejúcou narážkou na posledný súd, sú čímsi najmenej vydareným. 

Ostatné Hirstove práce robia z jeho tvorby príbeh splneného želania. Nepoznám nič skľučujúcejšie.

 

 

 

foto:

1/ Damien Hirst

Sympathy in White Major - Absolution II,

Súcit v nevýraznom dur - Rozhrešenie II., 2006

© Damien Hirst and Science Ltd. All rights reserved. DACS 2011. 

 

2/ Beautiful, childish, expressive, tasteless, not art, over simplistic, throw away, kid’s stuff, lacking integrity, rotating, nothing but visual candy, celebrating, sensational, inarguably beautiful painting (for over the sofa)

Krásna, detinská, výrazná, nevkusná, nijaké umenie, prizjednodušená, na vyhodenie, hračička, roztrieštená, otáčajúca sa, len taký vizuálny bonbónik, hymnická, senzačná, nesporne krásna maľba (určená nad pohovku), 1996

© Damien Hirst and Science Ltd. All rights reserved. DACS 2011. . Photo: Photographed by Prudence Cuming Associates

 

3/Damien Hirst

The Physical Impossibility of Death in the Mind of Someone Living (Fyzická nemožnosť smrti v mysli kohosi živého), 1991

© Damien Hirst and Science Ltd. All rights reserved. DACS 2011

Photo: Photographed by Prudence Cuming Associates

 

4/ For the Love of God, (Pre lásku božiu), 2007

platinový odliatok lebky z XVIII. storočia s pravými zubami, vykladaná 8,601 diamantami, vážiacimi 1,106.18 karátov (221.236 g),, vrátane ružového hruškovitého kameňa na čele