ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Statusové hlásenia

autor: Radoslav Tomáš 2012-04-26

 

Statusové hlásenia

 

dieťa sa vzdiali / od rodičov / nájde si dosť miesta / rozpaží / začne sa otáčať / oči má otvorené / chce sa naživo dotknúť bielej – / farebný vĺčik / len rýchlejšie a úprimnejšie / dieťa nevie nič o smrti / oči má otvorené / vzdialilo sa od rodičov / náhle zastane / farebnosť sveta ho nemilosrdne zasiahne... Päť básní z antológie súčasnej európskej poézie Statusové hlásenia od Radoslava Tomáša.

 

 

Inga Bērtová, Veľká zimná láska 

(Lotyšsko)
 
Celú noc lietal snehuliak k nebu 
a späť. Potichu sa odlepil od zeme 
a stúpal až ho nakoniec Mesiac 
vypoklonkoval preč z oblohy. 
Ale snehuliak sa nevzdával, 
lietal tam a zasa naspäť a vedel, 
že už nemá veľa času. Ktosi na zemi 
ho mal veľmi rád. A z takej lásky 
sa snehuliakom ohrievajú srdcia. 
Najprv im iba ticho šelestia chlopne, 
no potom im začnú vášnivo tĺcť, 
akoby ktosi priveľmi natiahol kľúčik 
v detskej hračke. Snehuliak celú noc 
stúpal a klesal a plakal pre horúce srdce, 
ráno po ňom ostala len mokrá tráva. 
Neviem, možno sa mu naozaj 
podarilo odletieť. A teraz kdesi 
vo vesmíre robí Mesiacu mrkvový 
nos a myslí na veľkú lásku.
 
 
 
 
Aleš Razavski, Skorosamota 
(Bielorusko)
 
V čase emailov máš zrazu chuť písať listy. 
No zisťuješ, že nemáš ani adresár svojich priateľov 
a priateliek, všetci sú elektronickí. 
A aj keď vezmeš do ruky pero, 
nevieš, ako by si začal, ani prvé slovo, nič. 
Tak sa na to vykašleš – metaforicky 
aj reálne. Na rukáve nájdeš drobné červené 
kryštáliky, ktoré majú v sebe čosi veľmi staré, 
možno ešte z minulých životov. 
Naleješ si pohár alkoholu 
a pôjdeš spať. Keď sa v noci náhle s horúčkou 
zobudíš na sen, v ktorom si sa 
dotýkal vykašlanej krvi, presne ti dôjde 
ten tichý, neviditeľný posun: 
skorosamota nie je odstup od vecí, 
ale ľahostajnosť. A čo ťa najviac zaráža – 
nebadane ju už máš rád.
 
 
 
 
Trine Johaug, Farby 
(Nórsko)
 
dieťa sa vzdiali 
od rodičov
 
nájde si dosť miesta 
rozpaží 
začne sa otáčať
 
oči má otvorené 
chce sa naživo dotknúť bielej –
 
farebný vĺčik 
len rýchlejšie a úprimnejšie
 
dieťa nevie nič o smrti 
oči má otvorené 
vzdialilo sa od rodičov
 
náhle zastane 
farebnosť sveta ho nemilosrdne zasiahne
 
urobí pár krivých krokov 
rozbije si koleno 
poraní dlaň
 
rodičia sa zľaknú 
lebo vedia o smrti
 
no iba toľko 
že raz príde
 
dieťa sa dotýka krvavého kolena 
oči má otvorené
 
svet sa pre neho spomaľuje 
spoznáva farby
 
 
 
 
Constaninos Christodoulou, Alica 
(Cyprus)
 
Alica, 
znovu som začal písať 
listy na papier, rukou. 
Občas ma prekvapí vlastný 
sklon písma, neznámy dĺžeň, 
ktorý som si pamätal 
celkom inak. 
Už sme sa skoro stretli, 
Alica. Stáli sme 
každý na druhej strane 
dverí starého 
meštianskeho bytu. 
Nestlačili sme kľučku, ja som 
napokon aj tak ušiel. 
Vezmi ma znova 
do vlaku, o ktorom 
sa nám snívalo, 
mali sme šestnásť a neprekážalo 
nám šúpať pomaranče 
holými prstami. Alica, 
čo robíš práve teraz? Nezabudni 
na všetky tie príchody 
a utekania. Trvali milióny rokov. 
A všetky boli naše. 
Vážne a smutné 
ako detskí bohovia a bohyne. 
Tá kľučka, Alica, 
existuje iba v nás, dnes 
už to viem. 
Ale zabudol som, či 
pošta ešte doručuje listy. 
Dokážeš to vôbec 
po mne prečítať, Alica?
 
 
 
 
Georgij Kirailski, O inom 
(Bulharsko)
 
Možno práve takto sa milujú hady, 
bez viery v niečo iné, dráždivo a jedovato. 
Ich láska deň po dni tvrdne 
ako slimačie ucho kdesi 
v rašeline. A keď láska umrie, 
hady ostávajú pripútané k sedimentu histórie, 
k vysušenej blane zeme a času. 
Medzi nimi je len kamenná ulita a v nej 
zabudnuté šumenie, niekoľko rýchlych 
dotykov a kŕčov, uhryznutí, 
myší a duchov. Lebo je láska, ktorá sa 
k citu približuje iba svojou podobou 
a formou. Takou bezútešnou, že by 
jej mohol aj ktosi uveriť. Možno práve takto 
sa milujú hady a ich láska je len zálohou 
za prvý počatý dotyk, ktorý im nepatril. 
Vyzlečenou tvrdou kožou v piesku.