ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Čičváková

 

SlavkaHriadelova

 

Otto Szabó

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Stoicizmus ako základ pre ergoterapiu

autor: Elena Kenderešová 2016-04-25

 

Stoicizmus ako základ pre ergoterapiu

  

Vo chvíli, keď človek začal využívať svoju silu voči područiu vládnucej moci, začína uvažovať a realizovať život podľa svojich predstáv aj napriek tomu, že nikdy neprestáva byť vystavený tlakom a vonkajším faktorom, ako je viera, príroda a spoločnosť. Humanizmus je mnohovrstvovým pojmom, disponuje mnohými podobami a je stelesnením mnohých predstáv. Pomenúva široké spektrum činností – od intelektuálnych na rozvoj jedincových vlastností (Cicero), cez proces hľadania vnútornej múdrosti (antika) až po znovuobjavenie strateného dedičstva (renesancia). Humanizmus v sebe aplikuje grécke základy, v ktorých má popredné miesto snaha o lepší život (Sokrates), v ktorom by už nebolo prítomné zlo. Aj napriek osudu, ktorý je nezvratný a nemenný (stoici), sa dá vymaniť z područia hlučného sveta (epikurejci) a nájsť svet priateľstva, vzájomného porozumenia s možnosťami rozvoja. /1/

 

Učenie stoikov sa môže vo svojej prvotnej forme javiť ako zveličenosť, pokiaľ sa na neho budeme pozerať cez okuliare ľahostajnosti s jej heroistickým podtónom, alebo cez prvky fatalizmu, ktorý vďaka svojej neodvratnosti zdiskredituje priestor slobody a nezávislej tvorby. Z druhej strany musíme opomenúť fakt, že učenie stoikov poskytlo silu na nepodriadenie sa tlaku, ktorý bol vyvíjaný v neblahosti a znamenalo nádej, po ktorej túžili tí, čo hľadali šťastie v nečasoch. Poukazovalo na umožnenie ľudského vymanenia z prevládajúcej dogmatickosti a vyzdvihlo spoločnosť, v ktorej sa skrýva potreba činnosti verejnosti. Zenón vyzýval, aby masy prijali vznešenejšie cnosti a prostredníctvom nich začali morálne konať pre dobro spoločnosti a tak sa dokázali vyhnúť neresti. Človek stál pred dvoma cestami a sám sa musel rozhodnúť... svojím konaním mohol nájsť slobodu v otroctve, bohatstvo v chudobe, šťastie v nešťastí, lásku v nenávisti. Múdry človek obdarený rozumom videl hranice svojich schopností a možností a vedel sám, kedy sa musí podrobiť osudu. /2/

 

Jedným zo základných východísk pre lepšie porozumenie moderným skúsenostiam a poznatkom je možnosť, v ktorej budeme integrovať staroveké stoické učenie s modernou filozofiou života. Teória nemeckého psychológa W. Diltheyho o svetových názoroch umožňuje pochopiť ich podobné súvislosti. On sám obracal svoju pozornosť do obdobia stoikov, lebo len ich náuka disponovala bezchybnosťou a predstavovala najdokonalejšiu podobu, ktorá postavila do vzťahu vzájomnej ekvivalentnosti modernitu so stoicizmom. Vedomie moderného človeka nedokázal vysvetľovať v pozícií singuláru. Bez zásadnej rekonštrukcie pôvodných východiskových foriem ovládal vzájomné prepojenie medzi formami „idealizmu osobnosti a naturalizmom“.

 

Prvky čerpané z tejto antickej filozofie môžu mať dosah na obdobie moderny (humanizmu ako životného ideálu v nej) aj cez koncepciu jednoty, ktorou disponuje organizmus. Subjektívny cit k sebe samému (seneidésis) je zjavný len v princípe uvedomovania si nutnosti sebazáchrany. Sebavedomie používané v každom jazyku v Európe je odvodené práve zo skôr spomínaného antického teoretického modelu. Aj napriek určitému nedostatku textov z tohto obdobia sa nezabránilo tomu, aby sa jeho koncept mohol stať vhodným elementom modernej teoretickej formy. Monizmus je základným modelom stoikov, odvodzuje sa z neho subjektívna sebazáchova, rozumová predispozícia a sila bytosti, ktorá nachádza svoje prestúpenie v modernej koncepcii pri konštruovaní životného ideálu. /3/ Vízia každej spoločnosti, lepšej spoločnosti, v ktorej starostlivosť o život v blaženosti umožňuje legitimizáciu moci je podmienkou pre zvrhnutie nespravodlivého poriadku. Humanisti považujú túto blaženosť za správne opodstatnenie politickej moci v štáte rovnako, ako za správne opodstatnenie každého oslobodzovacieho hnutia v našich dejinách (od Platóna až k Rousseauovi). Často sa stáva, že tí, čo pociťovali hranice nespravodlivosti z daného poriadku a ktorí sa mu dokázali postaviť, už nedokážu rozpoznať zmenu, ktorá je už ich súčasťou a ktorá ich postupne premieňa na podobný, nespravodlivý obraz, na tyrana, čo sami zavrhli. Umelú tvár, ktorú si vytvorili, predkladajú verejnosti a cez ňu skrývajú podvodné myšlienky. Pomocou masky, ktorú si nasadili dokážu preniknúť do siete inštitúcií, ktoré konštruujú vonkajší rámec. Zneužitie humanizmu je možné vo chvíli prípravy protestu voči nevyhnutnému pohybu ducha spoločnosti, ktorého kompetencie siahajú až do oblasti legitimizácie a vytvorenia falošného vedomia súdržnosti, solidarity. /4/

 

Život v kontexte jeho konania, pri napĺňaní životného ideálu a vnútornej rovnováhy, je ovplyvňovaný nárokmi prostredia a osobnými schopnosťami jedinca. Podstata a vývoj bytia sa vzťahuje na súbor zákonitostí a názorov (na svet, zmysel života, podmienky prostredia, možnosti). Z podstaty prostredia a ľudského bytia sa odvodzujú základné filozofické perspektívy, ktoré integrujú alternatívne nazeranie na život vo svete. Z redukcionistického sa v priebehu 20. storočia postupne vyvinulo nové holistické nazeranie, ako reakcia na dovtedajší mechanický a atomický pohľad. Ak spojíme holistické nazeranie s humanistickými princípmi, dopracujeme sa k filozofii ergoterapie, ktorá je v súčasnosti stále rozvíjajúcim sa fenoménom. Prináša osobitú vieru v človeka, v jeho schopnosti robiť správne rozhodnutia a tak nepriamo posilňuje jeho individualitu a autonómiu. Človek sa v priebehu života ocitne v rozličných situáciách (niekedy vlastným pričinením, inokedy len vplyvom nepriamych okolností v spoločnosti). Je to viera vo veľkosť zdravých síl, ktoré sa správnym prístupom dokážu prejaviť. Ľudia disponujú aktualizačnou tendenciou, ktorá umožňuje formovanie ich osobnosti cez prenikanie všetkých pozitívnych možností smerujúcich k posilneniu ich rastu. Dôležitosť sa kladie najmä na kvalitu prostredia, v ktorom sa daný jedinec vyvíja a kde sa vyvíja i jeho interakčná povaha. /5/ Jednou z rozvinutých humanistických perspektív (neustále rozvíjajúcich) je oblasť terapeutického prístupu, v ktorom je potrebná plná rozvinutosť na strane terapeuta, ktorý vykonáva ergoterapiu a aj na strane človeka, ktorý ju prijíma. Humanistické hodnoty využívané vo filozofii ergoterapie poukazujú na ich úzky vzťah. Nedirektívny prístup (nesúdiaci) využívaný v tejto metóde by mal človeku prinavrátiť jeho zmysel, ktorý stratil v určitom momente. Ak sa má človek ceniť sám, musia ho najprv oceniť druhí. Dynamika, ktorou disponuje filozofia humanizmu, má motivačnú tendenciu pre naplnenie potrieb, aj napriek pomerne zdĺhavému procesu za vytýčeným cieľom. /6/

 

Poznámky

 

/1/ WRIGHT, G. H.: Humanizmus ako životný postoj. Bratislava: Kalligram, 2001, s. 14-15. 

/2/ ZAMAROVSKÝ, V.: Grécky zázrak. Bratislava: Mladé letá, 1990, s. 527-528. 

/3/ HENRICH, D.: Základní struktura filosofie moderní doby. Praha: Oikoymenh, 2009,  s. 45-51. 

/4/ WRIGHT, G. H.: Ref.: 1, s. 31-35. 

/5/ KRIVOŠÍKOVÁ, M.: Úvod do ergoterapie. Praha: Grada Publishing, 2011, s. 79-82. 

/6/ KRIVOŠÍKOVÁ, M.: Ref.: 5, s. 157-158.