ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

NuridsányÉvaSK

 

dva percentá

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Vecko na javisku

autor: Ildikó Siposs
preklad: Zsuzsanna Kozsár 2013-04-21

 

Vecko na javisku
  
De gustibus non est disputandum, teda proti gustu žiaden dišputát – každý má iný vkus. Snažím sa skúmať divadelné predstavenia vždy s istým odstupom, nadhľadom, aj preto, aby som nesúdila podľa jediného dojmu a nenalepila na ne náhodou vlastnú momentálnu náladu. Totiž o diele Maďarský zombi možno mať veľmi rozdielne, ba protichodné názory. Závisí to od osobnosti diváka, od jeho pružného zmýšľania a veku, čo si o tom pomyslí – ale nikto nemôže povedať, že by sa nebol zasmial na predstavení. 
 
Jókaiho divadlo v Komárne uviedlo dielo súčasného maďarského autora Istvána Tasnádiho 12. apríla. Mohli sme vidieť naozaj skvelú maďarskú grotesku, ktorá je pseudo-moliérska aj sa k tomu priznáva. A pritom je aj s hudbou – nie ako opereta, skôr ako hudobné doladenie, kde melódia občas pomáha vo vystupňovaní napätia, občas je iba hudobným doprovodom. 
 
Na záhradnom vecku, spomínanom už aj v názve, sedí Gáspár Blondin – nezamestnaný muž, ženatý už 19 rokov, ktorému sa život zunoval. Rozhodne sa pre samovraždu. Najprv sa z toho snaží niečo získať starosta obce Feri, striktne iba v záujme komunity, lebo obecná pokladnica je prázdna. Potom pribudnú aj ostatní. Je stále viac tých, ktorí majú v záujme smrť Gáspára, ktorá sa má nakoniec udiať v rámci programu známeho televízneho šoumena Pála. Nerozvíjam ďalej tento príbeh, nechajte sa prekvapiť.
 
Groteskná scéna a kostýmy, verné skutočnosti sú prácou návrhárky Borcsa Sánta. Gáspár Blondin je v podaní Tibora Tótha veľmi hodnoverná postava, takisto nás obdaruje aj Éva Bandor (stvárňujúca jeho manželku) mnohými peknými momentmi, hodnými zamyslenia sa alebo smiechu. Postava svokry, „milujúcej“ svojho zaťa je asi skutočne známa pre všetkých v podaní Mari Varsányi, takisto aj sused Misi, ktorého oživí Tibor Fabó. Máme pocit déja vu z mnohých dedín, vidiac starostu Ferenca, ktorý spraví pre komunitu všetko, dokonca sa neštíti ani hladovky – László Méhes na našu veľkú radosť nielen rozpráva, ale aj spieva v tejto úlohe. 
 
Ďalšími postavami sú básnik, nedostávajúci podporu (Tibor Skronka) hlúpučká popová speváčka (Anita Szabó Szvrcsek), obľúbený psychológ (Bálint Majorfalvi), televízna hviezda a miláčik médií, Pál (Viktor Szabó), kameraman, závislý na drogách (Tamás Bernáth), reportérka (Renáta Tar), úradný pán (István Olasz). Treba ešte spomenúť členov kapely: Tibor Bertók, Tibor Bertók ml., Tibor Lelkes, ktorí vyhrávajú až do konca. Režisér Bertalan Bagó nechá text žiť a skladbu vplývať na divákov. Tu sú všetky obrazy čisté a jasné. 
 
Dve krásne dievčatá, Lotti Kovács a Tina Zsapka, odeté do rokokového zázraku z toaletného papiera naozaj vynikajúco spievajú. Ako sa dostali do diela, vysvetľuje nám monológ Gáspára Blondina: Surfoval som ja na telke aj dnes, / na jednotke šou, na dvojke len stres, / na trojke sa na pár vtipoch smiali, / mnohí neviditeľní diváci. / Listoval som ďalej, bola hudba, / prírodopis, varenie, až nuda, / Potom sa mi minuli programy, / na telku však iba ďalej gánim. / Už na prázdnu obrazovku čumím, / počúvam šum, páči sa mi, tuším. / Na kanáli sedemdesiattrojka / objaví sa zrazu krásne dievča, / vlastne sú dve, s prsníkmi do krásy / spievajú tam, majú dobré hlasy, / vydávajú tóny také zvláštne, / ale čisté, nie sú disonantné. / Cítil som to, dívali sa na mňa, / pochytila ma poriadna triaška / ani pohnúť sa už neodvážim, / len trilkujú tým jazykom zvláštnym, / no tak ono, vraj memento mori. / Snívam snáď? Ale nie, však som čulý. / Pocítil som, do piči, tá krása / vyhráva im klarinet a harfa / valia sa už tóny mne do mozgu, / tvoria v ňom tú čudesnú odozvu, / ako klystír, vymýja mi vnútro / trýzni ma to, dáva mi zaucho...
 
V podaní komárňanského súboru vidíme veselohru, zameranú na dnešné problémy. Vďaka komponistovi Dánielovi Dobrimu je v nej trocha vážnej hudby, trochu jazzu, rapu, piesní, ktoré môžu byť ľahko hitmi. Nevidíme na scéne iba šou, ale obrovské „zrkadlo“, v ktorom spoznávame sami seba. My, ktorí jedávame toľko konzervačných látok, že v hrobe sa nebudeme môcť ani riadne rozkladať, my, ktorí vieme, že k osobnému šťastiu treba mať peniaze, ale peniaze nikoho nerobia šťastným, vieme, že televízia nie je skutočnosť, ale bez nej skutočnosť nenachádzame. Toto predstavenie je  pre nás a o nás, dnešných ľudí – nech sa páči, bavte sa dobre!
 
   
Fotky: Kiss Gábor Gibbó