ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

ZIVÁ HUDBA

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

VEČNÉ INKOGNITO

autor: Kovács Ágnes
preklad: Andrea Gablyasz 2020-01-26

 

VEČNÉ INKOGNITO

 

 

FiguratiF Galéria, 23. januára 2020 

 

Tu vystavené maľby sú zbrusu nové – snáď z nich a tu v tejto miestnosti sála ešte vôňa terpentínu. Ale nové sú aj preto, lebo znamenajú novú éru v umení Ottó Szabóa. S predchádzajúcim cyklom, s Vytím sa uzatvorila aj jedna kapitola. V súčasnosti ide o analýzu vrhnutia do bytia.  

 

Hovorí o tom takto: „Analyzujem, ale už si neželám znovu poskladať to, čo bolo rozobraté na kusy. Doteraz trvalo, že som korigoval chyby druhých, vypomohol som rečníkovi so správnym výrazom – kiežby zostal ticho …. Že som pomohol niekomu obsadiť stoličku, ktorá mu ani nepatrí, že som umiestnil čosi na policu, pričom tam nemalo čo hľadať. Že som pomáhal tomu, kto o pomoc nestál, že som riešil cudzie konflikty, že som ja vysvetľoval namiesto iných, že som sa ospravedlňoval za to, že som tam, kde som ….” 

 

Táto výrečnosť bez okolkov, táto otvorenosť, táto neskrývanosť, toto vyjadrovanie sa bez zbytočných zdvorilostných formalít sa v ňom zrodili pod vplyvom Kierkegaarda. Dali zrod takým ohurujúcim ponaučeniam a novým postrehom,  ktoré ani nedokáže popísať – často preto hovorieva, že zrejme preto sa stal maliarom. 

 

Nuž, na tejto o niečo viac ako desiatke obrazov vidíte úvahy, ktoré sú aktualizované a platia aj dnes. Názov by mohol byť aj Update – s odkazom na aktualizáciu, ale napokon sa rozhodol pre Incognito – utajenosť. Prečo asi? 

 

Podľa Kierkegaarda je každý človek uzavretým, osobitným svetom, každé indivíduum žije vo večnom inkognite, a práve toto inkognito možno považovať  za základný pojem ľudského bytia. Ottó Szabó plne súhlasí s Kierkegaardom. Pretože celý život je proces spoznávania, ktorý nás privádza stále bližšie k samým sebe, až nakoniec vnútri objavíme prechod. Iní poznajú iba masku, prestrojenie, kostým, ktorý nosíme. Ak si niekoho pripustíme tak blízko, že mu umožníme spoznať aj naše telo, aj to sa snažíme prezentovať pekne, svalnatejšie, zaujímavejšie a zmyselnejšie, než je v skutočnosti – ale z reality, z pravdy neodhalíme nič. Aj nahí zostávame v inkognite. Ani odhalenie nie je pravým odhalením, aj tu hráme rolu, rovnako ako aj pri prijímaní a splynutí do jednoty. 

 

Ak sa vyznávame z našich pocitov, tak sa snažíme utvárať koncipované vety, cibrene vyjadriť naše myšlienky – a tu sa hneď snažíme upriamiť pozornosť na vlastnú výnimočnosť, opäť sa na niečo hráme, predstierame, klameme. Druhý človek nás nikdy nespozná, nech je akokoľvek blízko, ani keby bol kus zo mňa, ani vtedy. 

Niečo podobné v ňom teda hučalo a dunelo a hľadalo si cestu von: Nech sa páči. 

 

A poviem Vám ešte citát od Mahatmu Gandhiho, ktorý je pre Ottó Szabóa dôležitý:  

 

 „Najprv ťa budú ignorovať, potom sa ti budú smiať, potom s tebou bojovať a nakoniec vyhráš.“