ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Vizuálna poézia

autor: Richard Kitta 2012-06-01

 

Vizuálna poézia

Richard Kitta

Richard Kitta sa narodil roku 1979 v Košiciach a do literatúry sa zapísal básnickými zbierkami Zem tajných obojživelníkov (básne v p(r)óze) a Vynález dúhy, ktoré vyšli v rokoch 2004 a 2006. Okrem písania poézie sa prezentuje bohatou výtvarnou činnosťou a činnosťou pokrývajúcou nové formy umenia, ako sú interaktívne a elektro-kinetické objekty / inštalácie, net.art, robotické, softvérové a algoritmické umenie, mobile-phone art, sound art, počítačová animácia videoart a iné. Autorsky pripravil početné literárne a multimediálne vystúpenia a festivaly, napr. projekt Verse versus Verse, či pravidelné prezentácie súčasného umenia a literatúry Wi-poésie. Od roku 2009 vedie ako šéfredaktor najvýznamnejší literárno-výtvarný časopis ENTER.

Kittov básnický rukopis je úzko spätý s upozornením čitateľa na proces tvorby, pre ktorú sa v poslednom čase zavádza termín „textové happeningy“. Súčasťou takejto autorskej stratégie býva časté striedanie nielen motívov, ale aj stratégií písania, či lepšie povedané tvorby v tom najširšom možnom zmysle. Už v prvej zbierke Zem tajných obojživelníkov (2004) sa básnik predstavil menšinovou formou poézie, ako to naznačil v podnázve knihy „(básne v p(r)óze)“. Kittove básne v próze literárna kritika prijala pozitívne, uverila „básnickým mikropoviedkam“ nabitým „odzbrojujúcou imagináciou, asociatívnosťou a významovou hravosťou“ (R. Matejov) a pozitívne prijala aj autorovu druhú knihu Vynález dúhy (2006). Aj v tomto prípade vidieť, že R. Kitta sa usiluje kultivovať nielen tému, ale rovnako aj cestu k výslednému tvaru. Jednotlivé cykly sa od seba odlišujú mierou hravosti, ktorá je nielen referenciou k stratégii, ale aj k tonalite textu, ktorej na začiatku dominuje odľahčenie, vtip, ale nezriedka aj irónia či sarkazmus. Záverečný cyklus Kittovej knihy Vynález dúhy však ukazuje, že autor vie rozohrať vážnejšie témy a vypracovať sofistikovanejšie hry, v ktorých sa kombinuje slovný aj sémantický princíp.

Popri konvenčnej poézii sa R. Kitta neustále zaoberá aj konceptuálnou vizuálnou poéziou, ktorá sa aktuálne stáva autorovou dominatnou platformou. Okrem „tweeningu“ a „framingu“, techník podporených počítačovou animáciou, sa u Kittu naďalej prejavujú jeho sklony k minimalizmu a k „emigrácii do elementárnych či primárnych konštrukcií a štruktúr“ (P. F. R. Jílek). Jeho najnovšia vizuálna poézia sa inšpiruje alebo konfrontuje s prepájaním grafém a geometrických tvarov, z ktorých „mixmediálnej fúzie“ vzniká verbálna a vizuálna metafora. Celkom paradoxne vyznieva fakt, že napriek minimalistickým postupom sa vytvára bohatý metaforický a sémantický výstup. Za najvýznamnejšie väčšie cykly z tejto poézie možno považovať tie, ktoré spracúvajú tému identity s doslovnými a konceptuálnymi prekladmi slovenského textu do cudzích jazykov, typografické/topografické metamorfózy spracúvajúce grafematický tvar so symbolikou a fragmentmi máp a topoí, alebo evokácia šlabikárových hesiel, v ktorej Kitta odkazuje na detský svet slovotvarov, atakovaný globalizáciou a liberálnou totemickou kultúrou.



... s A do B
(nevyriešená slovná úloha
)

A je smutná,
B nenápadne plače
na spodnej hrane srdca,
pulzujú cencúle.
A odvediem domov
za nočný horizont B,
lebo je pricitlivá,
lebo sa topí,
lebo B je mútne.
A nenápadne plače.
Nič nepovie.
Počúvam vodu.
Nesiem ju na rukách,
do nitky premočenú,
ustatú až na smrť
na križovatke.
Vraciam sa do nočného B.

Nenápadne plače.
A odpočíva.

(Vynález dúhy, 2006)
 


pochovávanie lienok

deti vratiča              žlté
jedovaté bobuľky
na zelenej nohe leta
sídliska prachu       lietajú
atramentové
slabiky trias

jura obyčajná krieda
všetky sebavynálezy
sveta-ta-ta-ta
detí
(p)ostrieľaných
armádou času

(Vynález dúhy, 2006)