ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

NuridsányÉvaSK

 

dva percentá

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Výstava Jozefa Kužidlu na Akadémii Rovás

autor: Kovács Ágnes
preklad: Ladislav Gergely 2015-05-11

 

Výstava Jozefa Kužidlu na Akadémii Rovás

 

V mesiaci máj na Akadémie Rovás v Košiciach sú vystavené kubistické sochy a kresby Jozefa Kužidlu. Košický sochár a reštaurátor nasledovne spomína na okamih, ktorý rozhodujúco vplýval na jeho životnú dráhu: 

„Je letný slnečný deň. Skladná ulica v Košiciach, tlkot kladiva a dláta. Kamienky lietajú po záhrade a opuka vydáva zo seba zakliatu sochu. Sochu schúlenú do seba, ale ten smútok neprehluší to čarovné a netušené čo skrýva kameň. Do dnes cítim to rozhodnutie keď som sa pozeral na človeka – sochára Janiho,  brata mojej mami, ktorý vo mne zapálil túžbu hľadača priestoru v priestore. A tá ma zaviedla na štúdia tu v Košiciach a v Hořicích v Podkrkonoší.“ Počas štúdia v Čechách, výstava sochára Ladislava Zívra v Novej Pake osudovo zapôsobila na mladého  sochára a nasmerovala ho ku hľadaniu nepoznaného v českom sochárstve. 

Už maličká galéria v Hořicích poskytla prvé stretnutia so špičkou českého sochárstva ako Qido Kocian, Suchard, Šturs, Bílek, Vágner, Otakar Švec. Šaloun so svojím kamenným pomníkom Jana Husa. Zívr a Gutfreund ma osudovo ovplivnili, Zívr ako syntetik a Gutfreund ako analitik. Ich diela sa pôsobili veľkou príťažlivosťou duchovným obsahom.

Jozef Kužidlo sa k nám, do združenia Rovás dostal v roku 2012 a stal sa zároveň členom pri Rovási fungujúcej medzinárodnej tvorivej skupiny eNRA. Na výstavách eNRA (ako tomu bolo v Budapešti, v maďarskom Baji, na Akadémii Rovás, ako aj v Rožňave) sú vždy prítomné kubické práce Jozefa Kužidlu. Priťahuje ho niečo k tomu, aby sa znova a znova zaoberal hlavou, ako sochárskou témou. O tom sa vyjadril takto:

„Prečo hlava? Pretože hlava ma oslovila ako prvá – tvár hovorí skôr ako ústa: láskavý chápajúci pohľad, úzkozť, strach, bolesť, zmätok, opovrženie, pýcha, nadradenosť, hlúposť,  schránka myšlieniok vznešených, ale aj hriechov, podlosti, falše a zrady Je to kompozícia priestoru v priestore, je to čistá linka a čistá plocha striedajúca samú seba v stálom hľadaní odozvy či to má vlastne význam. Zdanlivý formalizmus sa po dlhšom pozorovaní vytráca a dochádza k odkliatiu pocitu vnímania „Prečo hlava.“