ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

NuridsányÉvaSK

 

dva percentá

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Výstava Libora Cabáka v Galérii FiguratiF

autor: Ágnes Kovács
preklad: Andrea Gablyasz 2018-01-15

 

Výstava Libora Cabáka v Galérii FiguratiF

 

Zmiznutá židovská stopa 

11. januára 2018  – 6. februára 2018

MaJel Rovás Centrum, Košice, Alžbetína 42

 

Vážené dámy a páni, milí priatelia, 

 

V mene Akadémie Rovás Vás všetkých srdečne vítam na prvej vernisáži v tomto roku.  

 

Dovoľte mi predstaviť Vám fotografa Libora Cabáka z Valašského Meziříčí. Materiál tejto našej výstavy tvoria zväčša jeho práce. Na vystavených fotografiách sú zachované židovské pamiatky pre nadchádzajúce pokolenia z Česka, Moravy a Sliezska. Libor okrem toho pátral aj po fotografickej dokumentácii zo Slovenska a vyslovene z Košíc. Pomáhali mu v tom Pavol Salamon, košická židovská náboženská obec a Zoltán Balassa. 

 

Dovoľte mi, aby som v súvislosti s touto výstavou spomenula len niekoľko slovenských, resp. košických prepojení. Na Slovensku sa stále nachádza takmer 700 židovských cintorínov a 105 synagóg, hoci dnes je už náboženská budova, ktorá by slúžila pôvodnému účelu, skôr výnimkou. Druhá svetová vojna zničila veľa synagóg, ale snáď ešte viac z nich sa stali obeťami socializmu.

 

Aj tie, ktoré sa zachovali slúžia dnes už novému účelu, alebo už nie sú vlastníctvom židovskej náboženskej obce (viď napríklad niekdajšiu košickú neologickú synagógu, ktorá je dnes Domom Umenia. Dávidova hviezda, ktorá kedysi zdobila jeho kupolu, bola premiestnená do neologickej časti židovského cintorína na Rastislavovej ulici. 

Na mnohých miestach už neexistuje komunita, ktorej by synagógy slúžili, resp. komunita už nepraktizuje svoju vieru. Mimochodom tu 

v Košiciach sa konala tradičná židovská svadba po dlhých desaťročiach, v roku 2001 v synagóge na Zvonárskej ulici.      

 

Cintoríny postihol podobný osud ako synagógy. V južnej časti mesta, na Tatranskej ulici bol starý židovský cintorín, ktorý zatvorili v roku 1904. Už iba zopár náhrobných kameňov je na pôvodnom mieste, územie je doslova obkolesené novou obytnou štvrťou. Väčšie starosti však znamená vandalizmus, ktorého očividné znaky všade vidíme.  

 

Táto budova, ktorá hostí dnešnú výstavu, stojí na rohu ulíc Alžbetina a Tajovského. Na ulici Tajovského pod číslom 4. bola postavená budova pre slobodomurársku lóžu, ktorej fasáda v hornej časti je zdobená štylizovanými kamennými tabuľami Mojžiša. 

 

Na Alžbetinej ulici bývalo niekoľko známych židovských osobností. Napríklad fotograf Simon Lázár Letzter. Keď cisár František Jozef navštívil Košice, práve tento fotograf vyhotovil portrét panovníka, ktorý neskôr slúžil ako vzor pri vypracovaní oficiálnej podobizne. 

 

Alebo, aj Leopold Horowitz býval na Alžbetinej ulici. Popri Benczúrovi bol najvýznamnejším maďarským portrétistom, ktorý pracoval pre viedenský dvor a vznešené kruhy. Františka Jozefa I. namaľoval až trikrát. 

 

Alebo, na začiatku ulice bývala Margit Schlachta, ktorá ako rádová sestra sa stala prvou poslankyňou maďarského parlamentu, a stala sa známou pod menom Borbála Nemes, ako záchranca ľudských životov alebo i z rádia Slobodná Európa. 

 

A dovoľte mi spomenúť ešte jednu budovu, pretože som mala šťastie poznať jej „majiteľa”. Jakabov palác stojí na konci Mlynskej ulice. Bol Vo vlastníctve rodiny Jakabovej bol do roku 1910. Neskôr ho kúpil architekt Hugó Bárkány, ktorý ho v roku 1939 fiktívne vymenil za dom na Hlavnej ulici. Architekt Bárkány zahynul v Osvienčime. Jeho dcérou bola Katalin Pós, ktorú som ešte mohla poznať mojich vysokoškolských štúdií v Prahe. Každý týždeň simultánne tlmočila maďarské filmy pre českých záujemcov 

v Pražskom Maďarskom kultúrnom inštitúte. Po zmene režimu sa pokúsila získať budovu späť súdnou cestou, ale neuspela.  V súčasnosti je budova majetkom štátu.  

 

Nuž, mohli by sme ešte dlho pokračovať o zapadnutých a ešte existujúcich židovských pamiatkach a osobnostiach, ktoré nepochybne obohatili naše mesto a samozrejme i ďalšie v krajine alebo v celej Európe. Toto bohatstvo sa však už nachádza iba v dejinách, na písomných alebo fotografických dokumentoch – alebo už ani tam. Dnes nám malý kúsok z tohto bohatstva ukazujú fotografie Libora Cabáka, za čo sme mu vďační. 

 

Vážené dámy a páni, ďakujem za Vašu pozornosť

Týmto otváram výstavu. 

 

 

 

Ágnes Kovács

 

Foto: Dóra Gráf