ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otváracie hodiny

 

PásztorSK

 

WMU sk

 

BabymasázeSK

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

ŠÚV

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Výstava Pétera Stefanovitsa

autor: Lajos Lóska
preklad: Zsuzsanna Kozsár 2013-04-25

 

Výstava Pétera Stefanovitsa

 

Digitálna tlač a „cloroxové” obrazy 

 
 
Péter Stefanovits je mnohostranný tvorca, ktorý rád experimentuje. Vytvára obrazové grafiky, kresby, maľby aj inštalácie. Svoj spôsob zobrazenia vytvoril v 1970-tych rokoch na hranici klasického a avantgardného umenia. Jeho skoré práce sa viažu k surrealistickým tradíciám maďarskej grafiky, jeho konštrukčné riešenia pripomínajú montáže, totiž stavia z kresieb rôznych takmer-naturálnych fragmentov, omrviniek predmetov (A mesemondó – Rozprávkar, 1976). Jeho výrazové prostriedky sa od polovice osemdesiatych rokov zmenia, jeho hárky zaplňajú viacvýznamové motívy, ľudské stromy, akty konárov, dokonca tajomné časti tiel a telies (Növényi erotika – Rastlinná erotika, 1986). Na postmodernej sérii Meditációs tér (Meditačný priestor, 1995) sa objavujú predmety a časti predmetov z rôznych období, na sérii Hit emblémái (Emblémy viery, 1997) popri rastlinných a geometrických formách sú aj také všeobecné symboly, ako voda a oheň. V dielach na prelome tisícročia sú grafické aplikácie doplnené osobitou kresbou (Nő a laborban – séria Žena v laboratóriu, 1999), ale nachádzame na nich aj emblematické znaky (Odaátról II – Stamodtiaľ II, 2002). Posledné doterajšie roky tvorby sú charakterizované počítačovými grafikami (Gyerekjáték – Detská hračka 2009), respektíve „cloroxovými” prácami (Hegyi beszéd 1-5 – Kázeň na hore 1-5, 2011). Tieto posledné sa vytvárajú tak, že umelec leptá nezakryté plochy obrazu oxidačnou žieravinou s vplyvom vybielenia. 
 
Po načrtnutí grafickej tvorby Pétera Stefanovitsa preskúmajme artefakty košickej výstavy. Stretávame sa s dielami dvoch technických postupov, už spomínanými „cloroxovými” obrazmi, respektíve tlačou, realizovanou na počítači. Čo sa týka ich tematiky, tiež ich možno zadeliť do dvoch typov. Sú medzi nimi jednak mnohé listy s nábožensko-morálnym obsahom, také sú napríklad Példabeszédek (séria Podobenstvá, 2012). Medzi c-printmi sú však aj diela historického obsahu, z obdobia Stalinovej éry (Raktárkészlet – Zásoba v sklade 2007).
 
Predchodcom Podobenstiev je séria Kázeň na hore (2011). Nielen preto, že sa obe vytvorili „cloroxovou” technikou, ale aj kvôli tomu, že sú riešenia podobné aj štýlom: aj tu sú tajomné textové citáty umiestnené medzi motívmi tieňovitého rázu. Motívy Podobenstiev sa vzťahujú na sakrálnosť (kríž) a pominutie (lebky). Texty sú však skôr tajomné a netypické pre podobenstvá: „Kto žmurká očami; rozpráva aj nohami a prstami dáva znamenie.” (Példabeszéd IV. – Podobenstvo IV.)
 
Printy, pripomínajúce päťdesiate roky sú iné. Sztálin művek (Stalinove diela) sa jednoznačne vzťahujú na absurdné vyprázdnenie mozgov tohto obdobia: vidieť tam obitú hračku, drevené nákladné auto, prevážajúce ľudské mozgy. Na obraze Raktárkészlet (Zásoba v sklade) sú v pivnici postavené do radu busty ideologických vodcov toho obdobia, Marxa, Engelsa a Lenina, v susedstve s črepníkom, postaveným naruby. Odkaz printu je jasný: krvavé, dogmatické obdobie pominulo, busty hlavných aktérov sa dostali do skladu. (Ale zato ich zachováme, snáď sa k niečomu zídu.)
 
Diela Pétera Stefanovitsa sú transcendentné  a zároveň plné historických odkazov – možno preto upútajú našu pozornosť a rozhýbu naše mozgové závitky.  
   

 

V kocke o umelcovi

 
Péter Stefanovits je grafik, nositeľ ceny Mihálya Munkácsyho, zaslúžilý umelec, člen Maďarskej akadémie umenia.
Narodil sa v roku 1947 v Budapešti, svoje štúdiá absolvoval na Vysokej škole výtvarného umenia pod vedením Károlya Raszlera a Tibora Rozanitsa. Od roku 2004 je docentom na Katedre grafiky Univerzity západného Maďarska. Umelecký štýl jeho grafík, malieb a inštalácií zahŕňa klasické aj avantgardné tradície. Vystavoval v rôznych budapeštianskych galériách, takisto v mestách Veszprém, Hatvan, Székesfehérvár, Szolnok, Békéscsaba, svojimi dielami zavítal aj do Bulharska, Turecka, Poľska, Kanady. Niektoré z jeho diel sa nachádzajú v rôznych maďarských múzeách (Budapešť, Pécs, Miskolc, Salgótarján, Győr). Jeho dielom je v spolupráci s Károlyom Elekesom aj drevený maľovaný kazetový strop reformovaného kostola v rumunskej obci Șiclod.