ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

MajelFeszt2019

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Výstava Tibora Urbána na Akadémie Rovás

autor: András Kákócki
preklad: Ladislav Gergely, Gábor Szaniszló 2016-05-15

 

Výstava Tibora Urbána na Akadémie Rovás

 

„rad za radom, denno-denne...”

 

Ctené dámy, vážení páni, milí hostia!

 

„Umenie dvíha človeka do vysoka, každý záchvev jeho duše tak môže stáť ušľachtilým a prekrásnym.”  /Gogol/ 

 

Tibor Urbán je jednoduchým človekom, predsa žije v týchto gogolských umeleckých výšinách.

Pre mňa je naraz ľahké a ťažké hovoriť o umení Tibora, keďže je mi už oddávna kamarátom a kolegom. Som zaujatý voči nemu. Mám rád jeho umenie, ale takisto ho ctím ako človeka.

 

Aj doma mám vyvesených niekoľko jeho obrazov, takto teda prakticky v nich žijúc môžem konštatovať nasledovné:

základom umeleckého vnímania Tibora Urbána je svojráznosť, určitý uhol pohľadu, ktorý znázorňuje večnú hodnotu aj cez realitu. 

 

Jeho tvorbu by som mohol vyložiť ako takú, ktorá tak vo farbách, ako aj v ťahoch štetcom a v sile jeho vyjadrenia je schopná sprostredkovať smerom k divákovi také pocity, ktoré je nemožné vysloviť slovami. Maľovaným obrazom je ťažké očariť oči, veď aj vo všedných dňoch dostávame veľa podnetov, naproti tomu predstaviť pre človeka úplne nový svet a nevysvetliteľne upútať jeho pozornosť je obrovskou výzvou, na čo je schopný iba maliarstvo a Tibor Urbán.

 

Na jednej výstave umelec sa pokúsi všetko, čo o svete myslí a považuje za dôležité, prostredníctvom svojej tvorby predstaviť obecenstvu. To robí aj umelec, Tibor Urbán. 

Tak jednoducho, umelec, a toľko: jediný výraz, vedľa ktorého hocijaký prívlastok sa stane zbytočným, veď slovo umelec predpokladá dostaný talent a získané vedomosti, pomocou ktorých kráčajúc prvotnou a inviduálnou cestou sa v jeho tvorbe objaví svet. Viditeľný aj neviditeľný. 

 

S dobrým srdcom Vám odporúčam výstavu Tibora Urbána.

 

 

 

Zdzislaw Tohl, akademický maliar a sochár, riaditeľ Galérie súčasného umenia a Skanzen múzea v Gorlici, pozval v septembri 2015 Tibora Urbána, aby sa predstavil na samostatnej výstave v Galérii súčasného umenia v renesančnom kaštieli v Szymbarku.

Na základe tejto ponuky Tibor Urbán mal možnosť navštíviť preňho neznáme mesto s neznámym kaštieľom, kde sa bohatá minulosť pomiešala s rozmanitou obsažnou realitou a stala sa tak skutočným poľským javom. Tibor Urbán sa rozhodol, že do vernisáže výstavy si každý deň namaluje jeden obraz, čiže bude viesť akýsi „vizuálny denník”, v ktorom bude jeho umelecká tvorba. Prácu začal už 20. septembra 2014 ... tak do vernisáže výstavy s názvom  Denník, s každodennými obrazmi... v 4. septembra 2015 mohol už napočítať 355 prác. 

 

„Práce sa pripravujú rôznou technikou na rovnaké papiere s formátmi A/4 a všetky (aspoň podľa mojich predstáv) budú inštalované v čiernych rámoch s rozmermi 297 x 210 cm. Dúfam že takto behom roka pripravený obrazový denník predstaví mňa, ako človeka a tiež, ako umelca. Séria obrazov zhrnie ku mne dochádzajúce informácie, takisto moje vizuálne reakcie na ne. Môj všedný život sa ceremoniálne pozastaví pri tých večerných – sviatčných – momentoch, sústreďuje sa pritom výlučne na vizuálnu prípravu a zvečnenie cestovania a dúfa v jeho poctivej dokumentácii. Séria obrazov hovorí o voľnej tvorbe, o bezhraničnej fantaziálnej improvizácii a predstaví  môj duševný stav v tom určitom dni, s čím som sa chcel náležite predstaviť v tomto aj v umeleckých výšinách známom štáte. Téma sa každým dňom mení, sny a túžby sa miešajú dosiahnutými a nedosiahnuteľnými cieľmi. Nie je cieľom predstaviť úplnosť, ale dokumentovať tam vedúcu cestu, koncepciu určí zdôraznenie nezávislosti detailov. Na papier sa dostávajú myšlienky Maďara a Európana, pričom obdobie sa vykrištalizuje prostredníctvom osobného príbehu tvorcu. Výstava otvorene a v záujme získania skúseností očakáva od hostí druhého národa – odborných aj laických – možnosť prijímania, ale takisto odmietnutia.” – píše Tibor Urbán.        

 

Rozmýšlajúc smerom dopredu, tvorca dúfa, že z jednotlivých výstav sa mu podarí vytvoriť aj formu pokračovania. Môže sa rozhodnúť, či je nevyhnutná tematizácia, alebo ostane pri pôvodnej predstave a pokračuje v oboznámení prác podľa ich dátumu vzniku. Medzitým sa preukáže, či jedno za druhým a denno-denne pripravené práce obstoja aj keď séria ostáva nedokončená a či absencia podľa neho naplánovanej časovej úplnosti ako ovplyvňuje predstavenie prác.

Pri rozvíjaní koncepcie slúžili ako oporné body aj privítania výstav v Miškolci a Symbarku, avšak k úplnemu spoznaniu môže dostať odpoveď v Galérii akedémie Rovás. Na Slovensku, v Košiciach sa môže preukázať aj to, či človek z ďalšieho kultúrneho prostredia vie hodnotiť z obrazov vychádzajúci príval informácii, alebo iba vyberáva z nich. Všetko je možné, to je v ňom také pekné, poňatie nekonečna je výsadou pre tvorcu a tiež pre všetkých ďalších národov. 

 

 

 

Tibor Urbán sa narodil v roku 1960 v maďarskej obci Léh. Svoje školy absolvoval v rodnej obci, neskôr v Kázsmárk-u, v Szikszó a v Budapešti. Jeho tvorba zahŕňa  grafiky, obrázkovú poéziu, umelecké knihy, inštalácie. Od roku 1996 je spolupracovníkom Galérie v Miskolci. 

 

Od roku 2011 je členom Umeleckej Akadémie v Miskolci, a zároveň kurátorom a zakladateľom Galérie Teátrum Pincehely, redaktorom umeleckej periodiky Szemes Csavar.

 

Jeho diela boli vystavené na mnohých samostatných, ale aj združených výstavách v Maďarsku a v zahraničí a boli ocenené viac ako štyridsať krát.

 

Je chovateľom psieho plemena Puli a jeden z nich menom Ludas Matyi Juhos sa stal európskym a svetovým šampiónom.