ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

Sándy

 

BabamasszázsSK

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Výtvarno z pasáže (1. časť)

autor: Miloslava Hriadeľová 2014-08-17

 

Výtvarno z pasáže (1. časť)

      Viac-menej do polovice XIX. storočia písať o umení bolo hračkou. Jednotlivé obdobia a štýly nastupovali nenáhlivo po sebe – jeden prepúšťal zdvorilo miesto ďalšiemu. Až XX. storočie vnieslo nemalý zmätok. Avantgarda znamenala dovoliť si všetko, nečudo, že každý začal špekulovať, vymýšľať vlastnú umeleckú predstavu umenia.

 
      Ako teraz usporiadať túto záplavu tvorivého výtrysku? Spôsobov je niekoľko. Najpopulárnejším je zaraďovanie do smerov, prúdov, škôl. Pri takom prístupe majú isté -izmy na zozname miesto vždy zaručené: kubizmus, expresionizmus, surrealizmus, fauvizmus, dadaizmus. Pochopiteľne, vypočítavať možno, v závislosti od náklonností a ponímania autora, oveľa dlhšie, pridaním hoci futurizmu a konštruktivizmu, suprematizmu, neoplasticizmu, minimalizmu, orfizmu, lučizmu, op-artu, pop-artu, action painting a veľa, veľa ďalších.  Encyklopédia Laroussea „Štýly a smery v maliarstve” ich pri XX. storočí vymenovala vyše 50.
 
      Druhý nápad je sústrediť sa nielen na obsah či formu, ale na žáner. A je o čom písať, lebo k tradičnej zostave maliarstvo plus sochárstvo plus grafika sa prikmotrila mocná skupina rôznorodých spôsobov umeleckej výpovede: performancia, happening, akcia, inštalácia, objekt, videoart, landart, graffiti, koláž a mnoho iných. Ale zjavujú sa tiež jednoduché recepty, deliace celé umenie predošlého a terajšieho storočia na veľké – dá sa povedať – formácie. Najpopulárnejší recepis hádže všetko do dvoch vriec: figurácie a abstrakcie. Sú aj takí, čo sa nazdávajú, že najrozumnejšie je odčleniť od ostatných modernizmus, druhí – že konceptualizmus. Nechýbajú ani „zosobnené“ nazerania, hlásajúce napríklad, že v podstate všetko, čo vzniklo medzi začiatkom XX. a XXI. storočia, sa dá obmedziť len na dve mená: Pablo Picasso a Marcel Duchamp.
 
Dve zbierky v jednej 
 
      Ale v modernom a súčasnom umení možno tiež hľadať určité stopy, charakteristické námety, obzvlášť významné motívy – napríklad tie, čo najväčšmi vypovedajú o postojoch, rozkoloch a ašpiráciach samotných tvorcov. A práve touto cestou sa pustili komisári lodžskej výstavy „Korespondencje. Sztuka nowoczesna i uniwersalizm /Súzvuky. Moderné umenie a univerzalizmus”. Vidno, nešlo o ľahkú úlohu, keďže im zabrala takmer tri roky. Náplasťou je, že mali z čoho vyberať. K bohatým vlastným zbierkam si totiž vydrankali vyše sto prác z vyberanej kolekcie Hermana Rupfa, spravovanej bernským Kunstmuseum. Ide o prvého Švajčiara, ktorý sa rozhodol zbierať súčasné umenie, a že tak činil vytrvale asi od roku 1919  a bol človekom zámožným, jeho zbierky sú naozaj imponujúce.
 
      Expozíciu nazvali „Súzvuky”, aby tak poukázali na symbolický dialóg medzi oboma zbierkami. Lež oveľa pútavejším než porovnávanie zberateľských výberov a skúmanie podobností či odlišností toho, čo majú v Lodži, a čo Švajčiari v Berne, je zrejme kľúč uplatnený pri usporiadaní tých 400 divákom sprístupnených výtvarných diel. Čiže ich poukladali do 12 takzvaných pasáží, kde nedbali na štýly a chronológiu, a zamerali sa na určité problémy a línie príznačné pre umenie XX. a počiatky XXI. storočia. Výnimku tvorí najobsiahlejšia pasáž „Stratený list” – čosi ako otváracia bilancia a efektná vizitka: zoskupenie najvýraznejších diel z oboch zbierok, predstavenie ich najvýznamnejších valeurov. Je to najmä veľká prehliadka legendárnych tvorcov avantgardy, hm a veličina tu stíha veličinu: Georges Braque, Vasilij Kandinskij, Pablo Picasso, Jean Arp, Max Ernst, Kurt Schwitters, Paul Klee, Piet Mondrian, Katarzyna Kobro… Menovať by sa dalo dlho.
 
      Zvyšné pasáže možno dosť zreteľne rozdeliť na dve skupiny. V prvej máme do činenia s témami známymi v umení už stáročia. Dôvod na ich rozrôznenie je však opodstatnený: až modernosť im poskytla mimoriadne postavenie a dodala úplne iný výraz. Tak je to s pasážou „Dielo vtipu”, kde okrem tradičného humoru sa objavujú – také príznačné pre dnešnú masovú kultúru – irónia, pastiš, groteska, zavše dokonca rúhačstvo. Rovnako aj „Prísľub smrti”: až posledné storočie donútilo tvorcov – hoci kvôli genocíde – k prehodnoteniu pojmov ako uplývanie či pamäť.
 
      Takisto po stáročia tvorcov podnecovali otázky narábania so svetlom (de La Tour, Caravaggio), ilúzie (trompe l’oeil), subjektívneho postihovania skutočnosti (impresionisti). Ale až kubizmus dôsledne rozbil videnú skutočnosť, rozsekal ju na kúsky, a ďalší išli v jeho šľapajach. Pozvoľný a logický prechod Pieta Mondriana od realistického zobrazenia stromu k úplnej geometrickej abstrakcii je jedným z najopojnejších vývinov výtvarného vnímania sveta v XX. storočí.
 
/Pokračujeme/