ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Vzťahy kresťanstva a poľovníctva v stredovekom Uhorsku (1. časť)

autor: Szilvia Szemanová 2016-09-27

 

Vzťahy kresťanstva a poľovníctva v stredovekom Uhorsku (1. časť)

       

      Lov je jedným z najstarších povolaní ľudstva a bol odjakživa zdrojom potravy. Ani po uplynutí niekoľkých tisícročí nestratil zo svojej príťažlivosti.      

        
       Od predhistorickej doby až po súčasnosť bolo však poľovníctvo vystavené mnohým spoločenským zmenám, a súbežne s plynutím historických etáp sa mení aj jeho podoba. Pričom neovplyvňoval len ľudskú kultúru, ale aj život ľudí. V priebehu storočí sa nemenil len výstroj lovca či objekt jeho lovu, ale aj charakter lovu a jeho význam pre spoločnosť.    
 
       Pričom môžeme tvrdiť, že poľovníctvo v období stredoveku malo najväčší význam pre život ľudí. V tomto období dochádza k vykryštalizovaniu dvorskej podoby poľovníckej kultúry a sokoliarstvo sa stáva synonymom poľovníckej záľuby šľachtickej triedy.
 
        V stredoveku sa dá jednoznačne preukázať hlboký sociálny a spoločenský význam lovu pre príslušníkov všetkých spoločenských vrstiev. Stredovek je dobou, keď sa lov stáva povolaním, umožňujúc tak kráľovským poľovníkom dostať sa do zvýhodnenej spoločenskej pozície. Nielen preto, že boli poloslobodní, ale aj preto, lebo sa pred nimi otvorili možnosti pre spoločenský vzostup. Poddanská a roľnícka vrstva aspoň do začiatku 16. stor. tiež poľovala, či už pre seba, alebo ako pomocník pri kráľovských poľovačkách. 
 
      Pre šľachtickú vrstvu, ktorá mala vojenské povinnosti voči svojmu panovníkovi, lov znamenal aj určitú formu vojenského výcviku. Mohli vylepšovať svoje schopnosti v ovládaní zbraní a koňa. Počas lovu sa vykryštalizovali aj osobné vlastnosti ako odvaha, vytrvalosť či pohotovosť. /1/  Pre strednú a nižšiu šľachtu zas poľovačky znamenali možnosť na získanie priazne panovníka. 
 
       Ani pre panovnícku vrstvu neznamenal lov len šport či demonštráciu moci. Bol skôr spoločenskou i reprezentatívnou záležitosťou. Dokonca na lovoch sa často riešili aj záležitosti politického charakteru. Keďže panovníci sa často a radi stiahli do poľovných revírov, aby si odpočinuli od štátnych záležitostí neraz aj k podpísaniu rôznych zmlúv či k riešeniu politických záležitostí dochádzalo počas poľovačiek.  
 
       Nemôžeme však zabudnúť ani na hospodársky význam lovu. Ulovená zver bola aj zdrojom kožušín, ktoré mali na trhoch vysokú hodnotu. Na trhoch sa však predávala aj ulovená zver. V Budínskej knihe zákonov od roku 1244 do 1421 sa nachádzajú záznamy o obmedzovaní predaja divej zveri na trhoch. Ulovená zver sa mohla predávať len v určenom množstve a len na vyznačených miestach. /2/ V 14. storočí v Trnave napr. cena jedného zajaca mohla byť aj 99 denárov. /3/       
 
        Práve preto sa v súčasnej historiografii zvyšuje záujem historikov o dejiny poľovníctva,  najmä na západe i v susedných krajinách. 
 
       Spomínali sme už, že poľovnícka kultúra mala veľký význam pre stredovekú spoločnosť. Vývoj poľovníckej kultúry a jeho podoba bola však ovplyvnená niektorými zložkami spoločenského života. Takou zložkou bola aj cirkev a kresťanstvo. V stredovekej spoločnosti malo kresťanstvo a cirkev veľký význam. Ovplyvnilo každodenný život, myslenie a konanie ľudí. Výrazne prispel aj k tvarovaniu charakteru a podoby stredovekej poľovníckej kultúry. Predsa v historiografii poľovníctva vzťahy medzi kresťanstvom a poľovníctvom sú vnímané len okrajovo. 
 
      Starí Maďari spájali aj založenie vlasti či pôvod maďarského kmeňa určitým spôsobom k lovu. Dokazuje to napr. aj legenda o zázračnom jeleňovi, či o turulovi. Po ukotvení kresťanstva v uhorskej spoločnosti  však cirkev začala zásadne odmietať kult pohanských božstiev a plejádu obetných a symbolických zvierat. Klerici však nikdy nedokázali z ľudí vyhubiť vieru v starých pohanských symboloch. Cirkev preto postupne preberá časť bájoslovia „barbarského“ sveta. Kristianizovala mnohé prvky pohanskej kultúry,  prispôsobovala ich svojej ideológii a dávala im nové kresťanské chápanie. /4/ Takto sa dostávajú symbolické a zázračné zvieratá z pohanských kultov do nového kontextu a stávajú sa súčasťou legiend o živote svätcov, ochrancov zveri a prírody, ktoré sa stávajú patrónmi poľovníkov. Taká je napr. legenda o martýrovi sv. Egídiusovi, sv. Eustachovi či o sv. Hubertovi. 
 
Poznámky
 
/1/ MALINIAK, Pavol: O aktuálnych problémoch lesníckej historiografie ( s príkladmi zo Zvolenskej stolice). In: Z dejín vedy a techniky stredoslovenského regiónu. Ústav vedy a výskumu UMB v Banskej Bystrici, 2009. s. 19 – 20. 
/2/ CSÖRE, Pál:  A magyar erdőgazdálkodás története, középkor.  Budapest: Akadémia Kiadó, 1980. 310. s., s. 185. ISBN 963-05-1914-3 
/3/ CSÖRE, A magyar erdőgazdálkodás története, középkor. 1980, s. 185.   
/4/ MOLNÁR, L. et al.: Poľovníctvo mýty, tradície a obyčaje. Bratislava: PaRPRESS, 2002. 128 s., s. 30. ISBN 80-88789-84-2