ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

Sándy

 

BabamasszázsSK

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Vzťahy kresťanstva a poľovníctva v stredovekom Uhorsku (2. časť)

autor: Szilvia Szemanová 2016-10-05

 

Vzťahy kresťanstva a poľovníctva v stredovekom Uhorsku (2. časť)
     
     V Uhorsku počas stredoveku bol najrozšírenejší kult sv. Egídia. Už  v 11. stor. zvolilo mnoho kláštorov za svojho ochrancu sv. Egídia. Kráľ Ladislav Svätý v roku 1091 založil benediktínsky kláštor v Somogyvár, ktorý dal zasvätiť sv. Egídiovi. /1/ Sv. Egídius sa narodil v roku 640 v Aténach. Svoj majetok rozpredal a odišiel do francúzskeho Provence, kde žil v jaskyni ako pustovník. Počas jednej poľovačky vizigótskeho kráľa Wambu sa jedna jelenica uchýlila do jaskyne pustovníka. Jeden z lovcov to zbadal a vystrelil na jelenicu šíp. Sv. Egídius zachránil jej život vlastným telom. Kráľ Wambu potom dal postaviť kláštor pre pustovníka v blízkosti jeho jaskyne, v ktorom sa založilo benediktínske opátstvo. Sv. Egídius sa stal jedným z jeho prvých opátov. Patrónom lovcov je od 9. stor. /2/ Kláštor v Somogyvári, založený Ladislavom Svätým, sa stal strediskom kultu sv. Egídia v Uhorsku. Po založení tohto kláštora sa sv. Egídius stal patrónom viacerých kláštorov a kostolov. Jeho kult sa rozšíril po celom území Uhorska. /3/  
       
      Poľovníctvo a zvieracie motívy sa objavujú aj v stredovekej sakrálnej umeleckej tvorbe a náboženskom kulte. Divá zver a zvieratá tu vystupujú ako nové náboženské symboly. Časté boli aj vyobrazenia spomenutých svätcov. Novými prvkami v románskej sakrálnej ikonografii sú v 10. až 13. storočí tzv. morality. Zvieracie motívy, ktoré boli použité na znázorňovanie hriechov a nerestí. Morality mali výchovný charakter. Najvýznamnejšie boli napr. dvojica sediaca na vlku, ktorý ohrýza kosť. Symbolizovala závisť. Dvojica objímajúca sa na diviakovi bola symbolom smilstva. Dvojica obrátená k sebe na medveďovi znázorňovala zúrivý hnev. Vyparádená dvojica so zrkadlom na levovi znamenala pýchu. Nakoniec dvojica na líške, ktorá vláči ulúpenú hus, symbolizovala chamtivosť. /4/
     
      Z uvedeného vyplýva, že cirkev dokázala dokonalo absorbovať staré pohanské kulty a symboly vrátane poľovníckych, ktoré naďalej ostali súčasťou života stredovekých ľudí. Dostávajú však novú kresťanskú náplň.  
 
      V stredoveku sa aj samotní predstavitelia cirkvi venovali poľovníckej záľube až do takej miery, že sa účasť kňazov na poľovačkách musela zakazovať zákonnými nariadeniami. Prvýkrát nariadenie o zákaze poľovať kňazom vydal biskup sv. Gellért. Neskôr aj sv. Ladislav vydal podobný zákon, v ktorom hovorí, že zakazuje poľovať v nedeľu. Nedodržanie tohto zákazu bolo sankciované odobratím loveckého psa či koňa, ktorého previnilec mohol vykúpiť len volom. Keď sa viny dopustil kňaz, tak nemohol ďalej zotrvávať vo svojom úrade, až kým neučinil zadosť svojho hriechu. /5/ Podobné zákazy však príslušníkov cirkvi neodrádzali od toho, aby sa naďalej venovali poľovníckej záľube. Lovecká vášeň kňazov však niekedy znamenala záťaž pre obyvateľov. Na konci XIV. stor. sa obyvatelia Ostrihomu sťažovali na mladších kanonikov, ktorí počas poľovačiek so svojimi koňmi a psami udupali vinohrady občanov. V roku 1397 bolo dokonca vydané cirkevné nariadenie, ktoré zakazuje mladým kanonikom poľovať a ničiť vinohrady. Pri porušení zákazu kanonici nemali dostať po vinobraní prináležitú ročnú dávku vína. /6/ V chýre vášnivého lovca stál napr. aj Hyppolit jágerský, biskup a zároveň synovec kráľovnej Beatrix, o ktorom je známe, že zvlášť obľuboval sokoliarstvo. 
       
      Vieme, že vo Francúzku bolo zaužívaným zvykom, že na poľovačkách lovcov sprevádzali aj kňazi. Či boli omše aj súčasťou stredovekých uhorských poľovačiek, nevieme s istotou povedať. V dobe Arpádovcov kráľ Koloman vydal zákon, podľa ktorého sa omše mohli konať len na vysvätenom mieste. Spomína však, že v prípade cestovania sa omša mohla vykonať aj v prírode, ale len pod stanom či na inom čistom mieste. Stále však musel byť prítomný ručný oltár. Zákon však zdôrazňuje, že podobné omše sa nemôžu konať na poľovačkách. 
     
      László Zolnay oproti tomu tvrdí, že na viacdňových kráľovských poľovačkách boli bezpochybne prítomní aj dvorskí kňazi a kanonici. Podľa neho, zákon kráľa Kolomana mal len dočasnú platnosť. Okrem toho v dobe raného stredoveku, keď kráľovský dvor bol neustále na cestách, aby sa venoval štátoprávnym záležitostiam, určite dvor sprevádzali aj dvorskí klerici. Podobne ako vo Francúzku, aj v Uhorsku mohla byť účasť kňazov na poľovačkách samozrejmosťou. /7/  
       
      Z uvedeného vyplýva, že poľovníctvo a cirkev v stredoveku ani neboli od seba až tak vzdialené. Ich vzájomnú prepojenosť nedokazuje iba lovecká vášeň klerikov, ale aj absorbovanie starých povier s poľovníckou tematikou a loveckých motívov do kresťanského kultu. Podobným spôsobom ovplyvňovalo cirkev aj stredovekú poľovnícku kultúru. Bohoslužby boli pevnou súčasťou stredovekých poľovačiek.  
 
Poznámky
 
/1/ ZOLNAY, László: Vadászatok a régi magyarországon. Budapest: Natura, 1971. 271 s.,  s. 73.   
/2/ ZOLNAY, Vadászatok a régi magyarországon. 1971, s. 73. 
/3/ MOLNÁR, Poľovníctvo mýty, tradície a obyčaje. 2002, s. 32-33.  
/4/ TEREN,  Štefan, et al.  Ľov a zver vo výtvarnom prejave. Bratislava: Príroda, 1988. s., 233 s. 36. 
/5/ ZOLNAY, Vadászatok a régi magyarországon. 1971, s. 77. 
/6/ ZOLNAY, Vadászatok a régi magyarországon. 1971, s. 238-239.    
/7/ ZOLNAY, Vadászatok a régi magyarországon. 1971, s. 100.