ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

eNRARV2019SK

 

héttorony

 

bojarcuk

 

mizsák

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Wang Shu

autor: Kinga Václav
preklad: Eva Miliczka 2012-10-11

 

Wang Shu

Wang Shu

Smelo môžeme konštatovať, že porotca ceny Priztker sa v posledných troch rokoch snaží ignorovať medzinárodné trendy v architektúre a oceňuje /odmeňuje/ takých umelcov, ktorí tvoria v prostredí, v ktorom sa narodili, na základe miestnej špecifickej koncepcie, ktorá im dodáva osobitnú chuť k výsledným prácam.  Snaží sa vyrovnávať účinky tejto globalizácie a normalizovať niektoré architektonické prvky. V tomto duchu cenu Pritzker 2012 získal čínsky architekt Wang Shu.


Wang Shu je v mnohých ohľadoch kreatívne inšpirujúcim umelcom. Začnime priamo na poetike ars, kde obzvlášť zaujímavé je to, že na architektúru sa nepozerá ako na samotný umelecký trend, ktorý sa ničím iným nezaoberá ako sám sebou, ale predstavuje pohľad z vonkajšej strany – outsider. Seba samého nevidí ako architekta, ale ako remeselníka (mali by sme vedieť, že predtým ako sa stal architektom, pracoval dlhú dobu ako učeň a architektúru považuje za prácu na čiastočný úväzok). Tento prístup sa vyznačuje tým, že v roku 1997 založil architektonickú firmu pod názvom Amateur Architecture Studio. Už samotný názov je vedomá voľba tzv. „profesionálnej“ čínskej architektúry, duševného zlyhania ľudskej inšpirácie. Podľa Wang Shu bod tohto zlyhania viedol napríklad k tomu, že v Číne sa v poslednom roku odohral stavebný boom, ktorého obeťou sa stali významné historické stavebné štruktúry.


V ďalšom čítaní je vlastne názov „amatér“ interpretovaný ako symbol. Wang Shu vo vlastnej viere popisuje, že na rozdiel od profesionálnych architektonických požiadaviek obmedzenie určitého bodu v amatérskom prístupe môže byť spontánnosť tvorby, ktorá môže viesť k oslobodenej architektonickej koncepcii a forme. Avšak oveľa dôležitejšie je, že je schopný zachovať humánny charakter architektúry a vie priblížiť budovy jednoducho a triviálne k nášmu životu, ktorý je podľa neho oveľa elementárnejší ako samotná architektúra.
Na základe tejto zásady pri vybudovaní veľkej ilustrácie týchto budov môže slúžiť ako príklad teraz už pomerne uznaná relatívna ľudová architektúra alebo architektonické prejavy domorodých kultúr a ich očarujúci šarm.


Pohľad zhora, ako sa pozerať okolo seba kladie rovnako dôležité otázky pre používateľov na úrovni architektonických stavieb, a to platí nielen v súčasnej Číne, ale aj všeobecnejšie.

Na základe viacerých kritikov už prestal existovať v čase funkcionalizmu už spomínaný trojuholník miery zdravého systému a architektúra sa oddialila od stavebných užívateľov. Fukcionalizmus naozaj podobný k avantgardným tendenciám, akoby si veril sám sebe, že je absolútne a nespochybniteľne /architektonickým/ úložiskom pravdy. V tomto duchu úprimne veril, že k jeho umeniu by sa mali ľudia vzdelávať a musia sa naučiť oceniť ducha, ktorý poskytuje intelektuálne možnosti formálneho prejavu. Týmto pojmom sa riadi do dnešného dňa, všeobecná odborná výslovná alebo implicitná predstava, že ľudia nie sú dostatočne pripravení na príjem modernej architektúry.


Wang Shu vo svojom vlastnom systéme metafory poukazuje nato, a dochádza k záveru, že profesionálnym architektonickým problémom je, že príliš veľa sa zaoberá riešením budov. Ako architekt na čiastočný úväzok verí, že ľudstvo je dôležitejšie ako architektúra a verí v to, že aj jednoduché remeslá sú dôležitejšie ako technológie. Princíp je pekný, ale ako už iste vieme, diabol je ukrytý v detailoch, a otázka je, aké budú konkrétne architektonické prejavy Wang Shu-a, ako bude reagovať na výzvy, ktoré si sám postavil. V jeho prípade sa pridruží úsilie byť spájaný s historickou kontinuitou.


Podľa porotcu ceny Pritzker, oficiálnym dôvodom prečo práve Wang Shu získal ocenenie v tomto roku bolo to, že jeho práca otvára nové obzory v stavebníctve, zatiaľ čo pokračuje s rezonanciou na konkrétne miesto a tradície. Jeho budovy sú schopné vykúzliť minulosť bez konkrétneho a priameho odkazu na historické štýly. Je dôležité poznamenať, že aj amatérsky prístup, ale najmä k architektúre a filozofii považuje za podstatné. Jeho budovy sú na vysokej profesionálnej a amatérskej úrovni a amatérsku spontánnosť ako napr. non-historických foriem nedosahuje opakovaním, ale naopak ich interpretáciou a rekombináciou moderných prvkov.


Práca Wang Shu je tiež inšpirujúca, pretože slúži ako príklad na zachovanie silných kultúrnych tradícií a ich pokračovanie v neustálej snahe oživiť tradície tokov a ich nové posilnenie. Ďalej je zaujímavé, že veľa jeho prác je monumentálnych rozmerov, ale aj napriek tomu prostredníctvom nich vytvára znesiteľné obývateľné prostredie.