ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otváracie hodiny

 

PásztorSK

 

WMU sk

 

BabymasázeSK

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

ŠÚV

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Z. Víglaská - básne

autor: Zuzana Víglaská 2012-04-26

 

Z. Víglaská - básne
Správa
 
... nechodí
a ja sa usmievam
deň čo deň
 
akoby všetky holuby
zablúdili
zaspali
 
nemusím sa báť
dobrá
či zlá
 
zaspávam bez nej
noc 
deň tichom pretne...
 
 
 
 
Nebyť
 
... deň kričí a ja nepočujem.
 
Noc učila ma nepočuť,
zabuchnúť dvere,
pozatvárať okná,
pozhasínať,
nemyslieť,
odísť a nebyť,
 
zabudnúť...
 
 
 
 
Načase
 
Sedím na vlastných pleciach
(bolia váhou riešení).
 
A okolo len tak preletel motýľ
s krídlami ako práve napadaný sneh.
 
Iba chvíľu sa naň dívam,
kým nezmizne v dave povetria.
 
Je načase vziať krídla na plecia 
a zmiznúť.
 
 
 
 
Netuším
 
Fúkol mi vietor do vlasov
a prinútil otočiť sa k včerajšku
z nití myšlienok utkal koberec
 
prepletený dúhou
ľahký ako detská pieseň
do oblakov napísal pár kúzelných slov
 
rozfúkal ich do melódií farieb
a ja netuším
mám skôr ohluchnúť alebo oslepnúť
 
 
 
 
P.S.
 
Tisnem ťa k srdcu ako malinový plod...
 
A ty popíjaš z mojej miazgy
A hrešíš ma za každý úlet
A žiarliš na môj pohľad
Že dávam ho hviezdam, slnku
Že upieram ho do neznáma
(Na vzdialený bod)
Že neprečítaš, čo si píšem do duše
 
... dávam ti čítať iba cez plece
útržky čo nepospájaš.