ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Zánik Rakúsko-Uhorska, vznik 1. Československej republiky (1. časť)

autor: gergely 2015-10-16

 

Zánik Rakúsko-Uhorska, vznik 1. Československej republiky (1. časť)

 

Prvé kroky maďarskej a československej politiky 

 
      Československá republika vznikla ako mnohofarebný, mnohonárodný štátny útvar, na troskách Rakúsko-Uhorskej monarchie. Nová republika vznikla odtrhnutím časti územia z ešte existujúceho štátu 28. októbra 1918 vyhlásením Československého národného výboru a Martinskou deklaráciou Slovenskej národnej rady o dva dní neskôr. 
 
      Tým Česi a Slováci urobili jeden z najdôležitejších krokov k získaniu vlastného spoločného štátu, ale vonkoncom nie posledný. Zrod novej republiky sa totiž nestretol len s pozitívnou odozvou, ale aj s protestmi porazených štátov. Tým pádom česko-slovenské záujmy od počiatku museli vyrovnávať s nemeckým a maďarským odporom, ktorý prerastal v novom štáte do ozbrojených konfliktov. /1/ 
 
      V Budapešti bola situácia celkom iná, ako to nadšenie v Prahe, alebo v niektorých mestečkách na súčasnom severozápade Slovenska. Po zhodnotení vlastnej neschopnosti a závažnosti celkovej situácie, koaličná vláda Wekerleho 23. októbra 1918 odstúpila a po krátkom – iba dvojdňovom – vláde grófa Jánosa Hadika panovník Karol IV. 31. októbra poveril zostavením vlády grófa Mihálya Károlyiho. Károlyi bol vodcom demokratickej opozície vojnovej politiky vlády a to sa snažil využiť pri rokovaniach s víťaznými mocnosťami. Takto to videl aj francúzsky minister zahraničia v jednom tajnom dopise z konca novembra 1918: „... taktika maďarských štátnikov spočíva v tom, že zdanlivo odmietajú všetok solidarity s predchádzajúcou vládou, a k tomu chcú sa ukázať v takom svetle, akoby užívali priazeň veľmocí.“ /2/ Jeho cieľom bol vznik nezávislej a demokratickej republiky, kde by aj Nemaďari t. j. ich činitelia vo verejnom živote disponovali obšírnymi kultúrnymi a regionálnymi právami. Na zachovaní územnej celistvosti krajiny – ohliadnuc od odtrhnutia sa Chorvátska, s čím sa všetci predstavitelia nového vedenia už zmierili a vzali ho na vedomie – však trvala aj vláda Károlyiho. /3/ Rovnakú snahu malo aj maďarské obyvateľstvo žijúce na území Horného Uhorksa, úradníctvo maďarskej a nemaďarskej národnosti a cirkevní činitelia všetkých konfesií, ktorí spájali svoju existenciu s Uhorskom. Vznikom nového-iného štátu „z rozhodujúceho štátotvorného národa by ich premenili na zvyškovú neprivilegovanú národnostnú menšinu“. /4/  
 
      Károlyi dúfal, že spojenci ocenia jeho antimilitaristickú činnosť a podporia jeho úsilie. Jeho minister pre národnosti Oszkár Jászi, známy svojim zmierlivým postojom k nemaďarským národom, podnikol niekoľko pokusov, aby si získal Slovákov a Rumunov. Podľa Jásziho Slovenská národná rada, resp. ako to on pomenoval sedemčlenný Slovenský národný výbor, by dostala od Maďarov výkonnú moc nad slovenským územím, ktoré sám nazval „Slovenským impériom“. Pravda, tvrdil, že naďalej to bude inštitúcia priamo podriadená maďarskej vláde. Podmienkou však bola, aby sa SNR postarala o okamžitý odchod českého vojska zo slovenského územia. Plán širokej autonómie v rámci Uhorska však nenašiel u adresátov očakávaný ohlas. Odmietavú odpoveď poslali z Martina už 1. novembra. Vtedy Národné noviny označili Károlyiho program riešenia národnostnej otázky za „klam, humbug a švindel“. /5/ Členovia Slovenskej národnej rady nadviazali kontakt s Prahou a 4. novembra pražský Národný výbor vymenoval dočasnú slovenskú vládu, ktorá existovala iba do 14. novembra – vtedy vznikla prvá československá vláda.
 
 
/1/ KRAJČOVIČOVÁ, Natália. Začleňovanie Slovenska do Československej republiky (1918 – 1920). In ZEMKO, Milan – BYSTRICKÝ, Valerián (ed.). Slovensko v Československu. Bratislava: Veda, 2004, s. 57 – 93.
 /2/ FEJTŐ, Ferenc. Rekviem egy hajdanvolt birodalomért. Ausztria-Magyarország szétrombolása. Budapest: Minerva. Atlantisz, 1990, s. 422.
 /3/ ROMSICS, Ignác. Trianonská mierová zmluva. Bratislava: Kalligram, 2006, s. 78.
 /4/ ŠVORC, Peter. Prouhorské integračné snahy na území Slovenska na konci roku 1918. In Historický časopis, 1999, ročník 47, č. 1, s. 44-55.
 /5/ RUTTKAY, František. Maďarská iredenta a Slovensko. Bratislava: KUBKO GORAL, 1997, s. 95.