ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

NuridsányÉvaSK

 

dva percentá

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Zánik Uhorska a vznik Maďarskej ľudovej republiky (3. časť)

autor: gergely 2015-11-11

 

Zánik Uhorska a vznik Maďarskej ľudovej republiky (3. časť)

      Na jeseň roku 1918 vznikla v Uhorsku permanentná vládna kríza. Ministerský predseda Sándor Wekerle vládol v nepokojných pomeroch, pričom gróf Mihály Károlyi čoraz razantnejšie žiadal moc pre demokratické a prodohodové politické kruhy. Hospodárska vyčerpanosť sa dostala do takého bodu, že spoločný minister zahraničia István Burián označil koniec roka, ako posledný termín bojaschopnosti monarchie. Ako vážny úder na verejnú náladu v Uhorsku, pôsobilo vystúpenie Istvána Tiszu 17. októbra v uhorskom parlamente, kedy oznámil prehru centrálnych mocností. Po abdikovaní ministerského predsedu Wekerleho, malo dôjsť k zmene moci, pričom táto forma zmeny sa pohybovala iba na povrchu. Skutočné zmeny sa vtedy už nepripravovali v parlamente, o to viac na uliciach a v kuloároch dovtedy ešte pri moci netradičných politických zoskupení. Koalíciou predstaviteľov Károlyiho strany (Függetlenségi és 48-as Károlyi Párt), Uhorskej sociálnodemokratickej strany (Magyarországi Szociáldemokrata Párt) a Radikálnej strany (Országos Polgári Radikális Párt), 24. októbra sa utvorila Národná rada (ďalej NR). Lídrom tejto koalície sa stal gróf Mihály Károlyi. 26. októbra NR vo svojej 12 bodovej proklamácií už otvorene žiadala úplnú suverenitu Uhorska, okamžité uzavretie mieru, vypovedanie spojenectva s Nemeckom a hlboké zmeny k demokratizácii režimu. Nasledujúci zrýchlený sled udalostí, s revolučným vyústením, zapríčinil 31. októbra 1918 vymenovanie Károlyiho za ministerského predsedu, ktorý svoju vládu zostavil z členov politických strán NR. Za Národnú radu v hlavnom meste Uhorska sa postupne zaradili vojaci, polícia, úradníci a ďalšie skupiny obyvateľov. Starý vládny režim sa stiahol, už nemal síl oponovať revolúcii.

 
      Po dovŕšení občianskej demokratickej jesienkovej revolúcie, na území  maďarského štátu sa uskutočnili veľké zmeny oproti dualistickému zriadeniu. Kráľ sa zriekol svojej moci, zanikol uhorský dvojkomorový parlament a k moci sa dostala ľudová vláda (népkormány), ktorá bola kontrolovaná Národnou radou. Ľudová vláda Károlyiho, pri absencií úradu prezidenta, sa stala najdôležitejším orgánom republiky, oprávnený prijať ľudové zákony (néptörvény). Vznikli podľa vtedajších potrieb aj nové ministerstvá, hlavne samostatné národné Ministerstvo zahraničia. Snaha ľudovej vlády o demokratizáciu režimu sa objavila v prvom ľudovom zákone z 23. novembra (1918: I. néptörvény) o ďalekosiahlom rozšírení volebného práva. Podľa zákona, ženy mali prvý krát v histórii Uhorska volebné právo, pričom uvedené zmeny vo volebnom systéme sa mali nastoliť aj v komunálnych voľbách. 
 
      Nástupom Károlyiho vlády sa v Uhorsku vystriedala politická elita a nastali aj všeobecné spoločenské premeny. Avšak je nutné vyzdvihnúť pri mnohých zmenách aj snahu ústrednej moci o zachovanie kontinuity vo verejnej správe. Aj keď sa k moci dostala vláda následkom revolúcie, do nového mocenského kruhu patrili rôzne faktory politického spektra. Károlyi, ako predseda občianskej vlády, musel manévrovať medzi požiadavkami sociálnych demokratov a pravicových kruhov. Podľa jeho neskoršieho vnímania udalostí, „všetko, čo vláda robila, bolo akési 50 percentné vyjednávanie medzi starým a novým režimom.“ /1/ Ďalšou príčinou na nie príliš radikálne zmeny v oblasti verejnej správy bola revolučná nálada, ktorá prevládala medzi obyvateľstvom aj po 31. októbri. V daných nepokojných pomeroch, kedy spontánne akcie vojakov aj obyvateľov na rôznych miestach štátu vyvolali až chaotické prostredie, ústredná moc si nevedela predstaviť svoje vládnutie bez stabilných článkov verejnej správy. Na jeho výzvu sa v obciach štátu zakladali miestne Národné rady, ktoré sa aktívne pričinili k zániku starého režimu. 
 
/1/ CSIZMADIA, Andor - ASZTALOS, László - KOVÁCS, Kálmán. Magyar állam- és jogtörténet. Budapest: Tankönyvkiadó, 1972, s. 562.
 
Súvisiace články:

https://www.rovart.com/sk/zanik-rakusko-uhorska-vznik-1-eskoslovenskej-republiky-2-as_310

https://www.rovart.com/sk/zanik-rakusko-uhorska-vznik-1-eskoslovenskej-republiky-1-as_305